SADNESS - Spring 2025
Intimní, zasněné album, které si mě podmanilo už při prvním poslechu. Post-rock ve své nejkřehčí podobě, lo-fi zvuková estetika, epické smyčce a občasné screamo s jemným dotekem blackgaze. To vše v dokonalé harmonii.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Táto kapela žiari, rastie, napreduje. Je príjemné vedieť, že sme sa pred dvomi rokmi v našom Oceľovom meste nemýlili, keď sme im predpovedali sľubnú budúcnosť. Vystúpenie KVELERTAK na Brutal Assaulte 2011 bolo vskutku zdrvujúce, a to kapelu čakali ešte výraznejšie koncertné úspechy – či už v predprograme FOO FIGHTERS v Oslo, alebo predskakovanie slovutným MASTODON.
Po dvoch rokoch tvrdej práce a cestovania si šesťčlenná nórska úderka našla čas na nahrávanie nového albumu, ktorý vychádza na renomovanej značke Roadrunner Records.
Veľa vecí zostalo na rovnakom mieste, niečo sa zmenilo. K lepšiemu. Nechýba muchovsko-secesný obal od Johna Baizleyho z BARONESS, nahrávalo sa opäť v štúdiách GodCity, producentsky asistoval Kurt Ballou z CONVERGE. Tentokrát vystrihol kapele rockovejší, svetlejší zvukový kabátik a zároveň sa viac dal záležať na práci s kontrastami.
KVELERTAK o sebe pri debute s úsmevom tvrdili, že v ich hudbe nájdete všetko – od BURZUM až po THIN LIZZY. Práve na blackmetalové sypačky sa na novinke „Meir“ kladie sympatický dôraz, kapela sa však na druhej strane nebojí ani akustických gitár – Nóri robia všetko pre spestrenie svojej parádnej rockandrollovej jazdy.

Ak hovoríme o albume „Meir“ ako o štúdiovke plnej kontrastov, dá sa pokojne pokračovať aj v súvislosti so skladateľskou a aranžérskou prácou. KVELERTAK prichádzajú s dvomi chytľavými, priam až „rádiovými“ skladbami – refrén singlovky „Bruane Brenn“ (horiace mosty) je ušný červ epických rozmerov. V záverečnej chuťovke „Kvelertak“ prinášajú nádherný gitarový motív a miestami prekvapujúco umiernené Erlendove vokály. Stále si však s prehľadom zachovávajú svoju typickú, nezameniteľnú tvár.
Šokujúcou záležitosťou je košatá, takmer deväťminútová kompozícia „Tordenbrak“. Na tento štýl hudby naozaj niečo nezvyčajné, na druhej strane KVELERTAK opäť ani na sekundu nenudia. Platí to aj pre celý album „Meir“ - šestica zo Stavangeru nahrala black´n´rollovú parádičku s optimisticky, presvetleno znejúcimi gitarami a dokonale našliapnutou rytmikou.
Samozrejme platí, že radšej raz zažiť naživo ako stokrát počuť zo štúdiovky. Ak budete mať čo i len maličkú šancu, KVELERTAK si rozhodne nenechajte ujsť.
Najlepší rock´n´roll súčasnosti - druhá časť.
9 / 10
Erlend Hjelvik
- spev
Vidar Landa
- gitara
Bjarte Lund Rolland
- gitara
Maciek Ofstad
- gitara
Marvin Nygaard
- basgitara
Kjetil Gjermundrød
- bicie
1. Åpenbaring
2. Spring Fra Livet
3. Trepan
4. Bruane Brenn
5. Evig Vandrar
6. Snilepisk
7. Månelyst
8. Nekrokosmos
9. Undertro
10. Tordenbrak
11. Kvelertak
Datum vydání: Pondělí, 25. března 2013
Vydavatel: Roadrunner Records
Stopáž: 49:05
Produkce: Kurt Ballou
Studio: GodCity Studios
Nezanedbateľné množstvo albumov sa v našej výročnej Valhalle ocitá vďaka tomu, že sa v subjektívnom vnímaní zdajú byť veľké „umenie“. Druhý album KVELERTAK sa ale do nej dostane práve preto, že oni sa takto správať vôbec nepotrebujú. Nákazlivé nič-neriešenie a pozitívna nálada prestupujú celý album. Pokiaľ bol debut výronom spontaneity, „Meir“ severanov zachytáva počas jemne triezvejšej snahy vybrusovať ďalej svoj prejav k dokonalosti. Vzniká trvanlivá muzika osobitá úplne obyčajným spôsobom. KVELERTAK sa opäť dobre bavia a aspoň v rámci „našich“ kruhov sa stávajú skutočným fenoménom. Pretože kým iní vymýšľajú, ako zanechať dojem pomocou ilúzie toho spomínaného „umenia“, tieto zjavy na to serú a s prstom v nose a špáradlom v zuboch hrajú naozaj najlepší rock’n’roll, na aký si v súčasnosti môžete zatrepať hlavou. A potom sa na ňu trebárs aj postaviť.
-bez slovního hodnocení-
Intimní, zasněné album, které si mě podmanilo už při prvním poslechu. Post-rock ve své nejkřehčí podobě, lo-fi zvuková estetika, epické smyčce a občasné screamo s jemným dotekem blackgaze. To vše v dokonalé harmonii.
Udělat dokument o vzniku vlastní poslední desky a k tomu přidat ještě samostatný soundtrack, to už chce kus odvahy. Denverští se však ničeho nebojí a servírují nám kosmický ambient coby pastorální protiváhu k „Absolute Elsewhere“. Citlivé a meditativní.
Už to není zrovna nejaktivnější kapela a navíc úplně jiná, než ta z nultých let, ale Italové i přes odklon z přehlednějších rockových struktur nezapomněli tvořit muziku plnou nostalgické atmosféry a sladkých podmanivých melodií.
V žánru, kde ještě nedávno byli za mladou naději, je dnes konkurence nesmírně tvrdá. Vědomi si tohoto faktu připřavili KHEMMIS svěží mixturu různých doomových odnoží s typickým zámořským feelingem. Není to nic revolučního, ale poslouchá se to moc dobře.
Celá léta si říkám, proč se tak výborný interpret nedá dohromady i s dobrým skladatelem. Takový hlas a takové mrhání talentem! Četní hosté tu nahrávku možná zpestří, ale nezachrání. Je to opět jen hezky zhudebněná a ve studiu vyšperkovaná nuda.
Skotské duo navařilo naprosto pohlcující a opojnou synťákovou mlhu, ve které cítíte ambient, downtempo i psychedelické vlivy v nejasných tvarech, které mě nepřestává bavit objevovat a obdivovat.
Nielen BESNOU je súčasný slovenský black metal živý. Novinka rozhľadených Stredoslovákov určite rozbúri mútne vody domácej scény. Je to sofistikované, má to hĺbku, temnotu a hnev; slovenské aj anglické texty a super zvuk. Prudko počúvateľné dielo!





