Podaktorým ani poriadne neodznel v ušiach bratislavský koncert kapiel KREATOR, MORBID ANGEL a NILE a hneď nasledujúci deň tu bola ďalšia úžasná show Devina Townsenda a FEAR FACTORY v neďalekej Viedni. Všetko to začínalo tak, ako by mala začínať každá správna akcia – bez zbytočných predkapiel a načas.

Ako prví nabehli na pódium priekopníci industriálneho metalu – FEAR FACTORY. Kapela, pri ktorej sa aj z neveriacich stávajú na krátky čas veriaci: keď sa totiž niekto chystá na koncert týchto Američanov, v duchu sa modlí za to, aby Burton C. Bell nespieval až tak hrozne.

V tento deň boli našťastie naše modlitby vypočuté. Dopomohli k tomu ale hlavne dva faktory. Prvým bol pán zvukár, ktorý zrejme stišoval hlasitosť mikrofónu práve v miestach, kde mali prísť čisté vokály, a v tom istom momente tu bol pripravený druhý faktor – skvelé obecenstvo. Fanúšikovia, a veru nebolo ich málo, totiž spievali všetky tieto pasáže, čo častokrát vyvolávalo zimomriavky na tele.

Zvedavosť pred koncertom však nespočívala len v tom, aký vokál prednesie Burton, ale aj to, aký výkon podá celá kapela, keďže v nej nastali menšie rošády v zostave. Pozornosť sa teda uberala najmä na výkon bubeníka, lebo nahradiť za bicími Raymonda Herreru či Gena Hoglana, to veru nie je práve ľahká úloha. Dá sa však povedať, že výkon Mika Hellera určite nebol zahanbujúci. Kapele sa hralo v pohode, čo naznačoval aj úsmev na perách Dina Cazaresa.

Spätná väzba medzi kapelou a publikom fungovala na jednotku. K tomu napomáhal dobrý mix skladieb v setliste, keď sa ľudia už od úvodnej skladby „The Industrialist“ neprestávali ani na moment baviť, a to až po záverečnú hitovku „Replica“. Vtedy sa snáď hýbalo všetko, čo malo ruky a nohy.

Nakoniec prišiel veľký aplauz, no zároveň aj odchod viacerých ľudí z koncertu. To bolo možno spôsobené tým, že v ten istý večer hrali v neďalekom klube Szene americkí deathmetalisti OBITUARY.

Playlist: The Industrialist, Shock, Edgecrusher, Smasher/Devourer, Powershifter, Acres of Skin, Linchpin, Resurrection, Recharger, Martyr, Scapegoat, Demanufacture, Self Bias Resistor, Zero Signal, Replica

My však zostávame v Arene, aby sme si vychutnali show, ktorú si pre nás pripravila hlavná postava z DEVIN TOWNSEND PROJECT. Devin je nielen pán muzikant, ale aj veľký showman. Nevedno, kde tento hyperaktívny šialenec berie toľko nápadov a času na rôzne srandičky spojené hlavne s postavou Ziltoida, ale za tieto veci môžeme byť len a len radi. Vďaka tomu sme sa začali baviť oveľa skôr, ako sa vôbec kapela objavila na pódiu.

Už pri jeho predchádzajúcom turné po Európe bolo na pódiu prichystané plátno, kde sa počas chystania aparátov a zvučenia pred samotným koncertom premietal program Ziltoid TV. Potešilo teda, že sa tento program ujal a že je stále súčasťou turné. Človek sa dobre nasmeje a ani si neuvedomí, že čaká na kapelu, a potom len čumí, keď tá zrazu vybehne pripravená na pódium.

Začínalo sa skladbou „Supercrush!“ z veľmi vydareného albumu „Addicted”. Keďže v zostave chýbala Anneke van Giersbergen, ktorá nahrala vokály k viacerým jeho štúdiovým pesničkám a ktorá s Devinom vystupuje naživo len na špeciálnych koncertoch alebo koncertoch v rodnom Holandsku, Devin si musel vystačiť so svojim vlastným spevom.

Ale ako isto viete, spevákovi jeho formátu to naozaj nerobí problém. Takže v niektorých skladbách spieva jej party sám, u iných má Anneke nasamplovanú.

Pokračuje sa hneď staronovou skladbou „Kingdom“, ktorá prvýkrát vyšla na albume „Physicist“, no Devin nebol veľmi spokojný s jeho celkovým zvukom, rozhodol sa preto tento song nahrať znova na jeho najnovší album „Epicloud”, ktorý prezentuje na tomto turné.

Naďalej zostávame v staršom období, keď si vychutnávame takmer inštrumentálnu vec „Truth“. Po nej prichádza komická vsuvka, keď sa počas výmeny Devinovej gitary objavuje na plátne krátke video, na ktorom bábka hrá sólo na štvorstrunnej gitare a nad ňou je logo kapely MESHUGGAH. Pre tých všímavejších, ktorí nerozhadzujú celý čas hlavou sem a tam, prichádza podobná vsuvka aj počas nasledujúcej skladby „Planet Of The Apes”, keď sa na plátne zjavuje bábka bubeníka, kde je pre zmenu napísané BETWEEN THE BURIED AND ME.

Detailov na smiech by sa však dalo nájsť oveľa viac už len pri sledovaní samotného Devina na pódiu, miestami mu v tom vypomáhajú aj ostatní členovia z kapely. Cez nasledujúcu vec z nového albumu, „Where We Belong”, sa dostávame k skladbám „Sunday Afternoon” a “Vampira”, ktoré vznikli pod hlavičkou THE DEVIN TOWNSEND BAND. Počas druhej z nich nechýba na plátne premietanie jej oficiálneho klipu.

Vraciame sa k poslednému albumu, ku skladbe „Lucky Animals”, pri ktorej je krásne demonštrované, ako si Devin dokáže veľmi ľahko podmaniť publikum a aj z metalových „drsňákov” spraviť hravé deti. Pri každom zaspievaní slova „lucky” robila väčšina publika toto (čas 1:00). Ku koncu si stíhame vypočuť ešte skladby „Juular”, pri ktorej Devin spieva aj Ihsahnove party, novinkovú záležitosť „Grace” a zimomriavky privolávajúcu „Deep Peace”.

Po jej odohratí kapela odchádza z pódia, pri čom nám Devin oznamuje, že teraz príde na rad klišé, kedy majú ľudia kričať, že chcú ešte prídavok, ktorý oni samozrejme zahrajú. A tak sa po približne dvoch minútach vracajú hudobníci na svoje posty, aby sa začala zábava ešte pri poslednom songu večera – „Bad Devil”.

Playlist: Supercrush!, Kingdom, Truth, Planet of the Apes, Where We Belong, Sunday Afternoon, Vampira, Lucky Animals, Juular, Grace, Deep Peace, Bad Devil

Koniec novembra priniesol dva po sebe idúce nezabudnuteľné koncerty. Na tomto viedenskom by sa určite dali nájsť nejaké chybičky krásy, ako bol napríklad trocha horši zvuk počas setu Devina Townsenda. Ale ani to neubralo nič na celkovom dojme, že sme zažili vydarenú energickú show obohatenú o veľmi priateľskú atmosféru medzi publikom a všetkými aktérmi večera.

Fotografie sú iba ilustračné.