Dva roky existencie, pôvod v bývalom východnom Nemecku a album u Unique Leader Records. Nemožné? Ale aj také veci sa stávajú. Stačila mi jedna vzorka z Youtube, aby som vedel, že aktuálnu druhú nahrávku štvorice CYTOTOXIN zo saského mesta Chemnitz (Karl-Marx Stadt v epoche dederónskej, tyvole, to tiež boli časy) chcem mať celú.

Dodatočne som si na vlastné pobavenie uvedomil, že kapelu som už počul v časoch jej debutu a nad klipom na YT som tak akosi dosť skepticky pokrútil hlavou „trilkuje ti to ksichte pekne, ale kde máš druhú gitaru dohratú, nepočuť ju, zase raz nejaký tenký zvuk, holt takzvaný moderný death metal, hlavne aby sa napísalo, že je brutálny a technický...“ Nuž, niekedy sa oplatí dať aj druhú šancu. Celý debut „Plutonium Heaven“ som dodatočne okúsil a z CD prehrávača je to predsa len lepšie, príliš prečistený zvuk a veľa triggeru vzhľadom na úroveň hudby beriem na milosť.

Takže tá novinka. Mám radosť? Mám radosť! Pri mojej skepse nad výtvormi väčšiny súčasných mladých brutálnych a podľa možnosti technických deathmetalových formácií veľkú. Toto skrátka má hlavu a pätu, požadovaná extrémnosť netrpí na úkor techniky a bonusom je u CYTOTOXIN atmosféra. Taktiež oceňujem úroveň nejakého toho povedzme „textového konceptu“. V čase, kedy brutálne spolky buď hudbu dehonestujú nezmyslami povyťahovanými z kadejakých telesných otvorov, alebo bavia svet s emo a frustrovanými podivuhodnosťami, je téma jadrových katastrof so špeciálnym prihliadnutím k Černobyľu pre štýl príhodná a zároveň dosť originálna.

K tej atmosfére – stačí vidieť obal a font loga i názvu. Bezútešné pomedzie Ukrajiny a Bieloruska po zatiaľ najväčšom nešťastí v dejinách jadrovej energetiky je načrtnuté vkusne a zároveň je vám jasné, že ide o situáciu, v ktorej sa končí každá sranda. Atmosféru nukleárneho armagedonu umocnia aj medzihry, kde v pasážach, zmixovaných z industriálnych ruchov a klasickej hudby znejú preslovy a dialógy v ruštine. Už na debute sa v tomto smere pracovalo napríklad s nahrávkou rozhlasových správ, upozorňujúcich na černobyľskú katastrofu. Debut sa vyznačoval ešte jedným efektom – skutočne až bolestivo nepríjemnými nasamplovanými zvukmi, zo všetkého najviac pripomínajúcimi škrípanie zubov, prípadne rýpanie nechtami po betóne. CYTOTOXIN si to neodpustili ani na novom albume, našťastie toto umocnenie tiesnivej, zhubnej atmosféry osekali v prospech iných spestrení.

A teraz hudba – nuž, parádny súčasný technický brutálny death metal. Naklepaný, agresívny a pochmúrny, ale aj plný polámaných riffov, zmien tempa, slammovacích hojdačiek a popri tom s občasnými melodickými úsekmi. Základom je americká scéna, čiastočne DISGORGE a DEVOURMENT, miestami, v melodickejších, klasickejších úsekoch počuť postupy podobné klasikom FLESHGRIND (alebo PUTRID PILE, ak to chcete „súčasnejšie“). A výrazne počuť, že CYTOTOXIN majú poriadne napočúvaných ORIGIN. Frenetické náklepy bicích a trilkujúce pasáže gitár, tam je to jasné. ORIGIN ovplyvnili viacero súčasných skupín, vrátane našich THE INFINITE WITHIN, a možno teda už aj porovnávať. CYTOTOXIN z nich vychádzajú ako asi najextrémnejšia záležitosť – kanadskí ARCHSPIRE sú predsa len melodickejší, jemnejší, Francúzi HENKER sa zase viac prikláňajú ku klasickému death metalu. Mal som doma aj indonézsku záležitosť, uctievajúcu ORIGIN, na meno si nespomeniem, tam to zase vyznievalo ako okatá snaha priblížiť sa ďalekému božstvu.

CYTOTOXIN majú aj vydarené vokály. Všetky sú extrémne, vo viacerých polohách – brutálny growl a kloktanie, zlovestný chrapot, dosť veľa „ypsilonov“, ktoré našťastie ani nevyznievajú ako zvuky zo zabíjačky, a divoký, nepríčetný vresk, ktorý tento festival guturálnych ukrutností dopĺňa. Pokiaľ ide o zvuk albumu, tak bicie sú dajme tomu „moderne snímané“, miestami teda trochu šijací stroj, ale vďaka plnému, prirodzenému a temnému zvuku ostatných nástrojov je výsledok na súčasné pomery príjemný. Objav, na festivaly ich volajte už teraz, kým (možno) nestoja majlant.