Realita aktuálneho zloženia LIMBONIC ART je taká, že ju tvorí len jeden člen a to Vidar „Daemon“ Jensen. V tento fakt vyústili nezhody v smerovaní kapely medzi jej dlhoročnými dvoma členmi a tak je „Phantasmagoria“ realizáciou predstáv len jedného z nich. Štúdiová tvorba bola vždy zložená z dvoch zásadných častí, ktoré zastupovali oboch protagonistov.

Daemon vštepoval do skladieb tvrdý, na riffoch postavený blackmetalový základ, Morpheus dával skladbám melodicko-atmosférický rámec, ktorý vždy definoval výsledný zvuk kapely. Vidar Jensen už skôr avizoval, že pripravovaná „Phantasmagoria“ bude práve o ostrom blackmetale zbavenom akýchkoľvek ďalších prívlastkov. Už však samotná plocha 71 minút koliduje so spomínaným zámerom a pre rýchly naklepaný blackmetal nepredstavuje dobré znamenie. Vyplniť takýto čas nápadmi taktovanými v charakteristicky rýchlom tempe automatu, ktorý bol vždy poznávacím znakom kapely, chce veľkú dávku kreativity, ktorá tu tentokrát na mnohých miestach úplne absentuje. Rozbeh je veľmi sľubný a úvodná štvorica skladieb znie čerstvo. Je príjemným, našliapaným elektroblackom v retro kabáte s primitívnym klávesovým podmazom. V strednej časti krivka klesá niekde k priemeru a záver albumu s dvoma osemminútovými skladbami je už (pre mňa) doslova utrpením. Nie je čoho sa chytiť, riffy sa sypú v nevýraznej kompozičnej šedi. Prvotná energia sa rozplynula a kozmická atmosféra, na ktorú sme boli zvyknutí, je len smrtiacim vákuom. K dobrému celkovému dojmu neprispieva ani slabší zvuk nahrávky.

Z „Phantasmagorie“ by sa dal vyrobiť slušný album s archaickou atmosférou číreho blackmetalu plného zaujímavých riffov, nebyť megalomanskej snahy jeho autora sám naplniť stopáž, ktorú v minulosti dokázal viacmenej úspešne vyplniť kvalitným materiálom iba spolu s Morpheom. Aj preto polovica bodov zaslúžene chýba.