„The Light Carriers“ západovirgínskych HYATARI považujem osobne za najlepší album novej vlny ultrapomalého doommetalu, nech sa jeho podvetva volá akokoľvek. (Vtedy ešte) trojica z amerického Huntingtonu na ňom demonštrovala, že účel pomalosti nemusí byť zďaleka iba v pomalosti samotnej, že drónenie nemusí len hypnotizovať, mraziť, baliť do atmosféry – naopak. Do hrabnutí do strún a spätných väzieb dokázali HYATARI predsa vopchať toľko hudby, harmónii a, áno, dokonca aj melódii. Už vtedy bolo jasné, že takýto debut sa bude prekonávať kurevsky ťažko.

Predvianočná novinka „They Will Surface“ ukázala, že prekonávanie sa konať nebude a dokonca zrejme nikdy nebolo v pláne. Nelogicky... Snáď to možno racionálne vysvetliť iba tým, že o tom, čo dokázali na „The Light Carriers“ vlastne HYATARI sami ani nemajú šajnu... nový album dobrovoľne odstraňuje viacvrstvosť, ktorá doteraz kapelu korunovala. „They Will Surface“ je odklonom od vlastnej (zrejme nepríliš ocenenej) originality a jednou nohou sa zaraďuje do zástupu drone doomových kapiel, ktoré na to idú tak, že to zahrajú akurát strašne pomaly a očakávajú, že poslucháč medzitým objaví hranice vesmíru, zmysel svojho života a liek na rakovinu. Druhá noha pamätá na staré časy a stopu a zmysel HYATARI ťahá ďalej aspoň po stránke charakteristického zvuku. Našťastie, na miestach, kde sa kapela rozhodla hrať podobne ako ostatní, minimálne znie oveľa lepšie. Zlomyseľné a ľadovo chladné riffy, striedané vyprahnutými minimalistickými „vybrnkávačkami“, spoľahlivo zabezpečia miesto medzi najlepšími albumami tohto roku, zároveň je však rok 2008 rokom, v ktorom by HYATARI už zrejme nedokázali napísať čosi tak rafinovane geniálne, ako svojho času triptych „Sheet Of Flames“, „Freeform For The Disenfranchised“ a „The Light Carriers“, nehovoriac o bohapusto chytľavej „Fourth Realm“.

Počúvať „They Will Surface“ dá oveľa viac práce a výsledok bude chutiť o štipku menej ako očakávania, ktoré tri roky očakávaný sofomór vyvolal. Objektívne je to čosi, čo by sa v recenzii „They Will Surface“ objaviť nemalo, no keďže albumy sa nepočúvajú samy, počúvajú ich ľudia, spomenúť to treba. Odhliadnuc od toho, čo HYATARI dokázali v minulosti, však stále platí: Táto dnes už štvorica má zrejme našťastie priamo v krvi úžasnú schopnosť napísať a odohrať pozoruhodný dlhohrajúci album, v ktorom vám ani na minútu nebude chýbať spev. To je dosť.

Najlepšie skladby:
Mountain Lit With Fire
Eight Feet Of Ash

Ako hodnotím predošlý album:
The Light Carriers (2005) - 10/10