DVA - Piri Piri
A jsou zpět. Po dekádě odmlky. Opět rozjuchaní, lehce infantilní, ale hlavně maximálně kreativní a hraví. Deska, u které se prostě nejde nepohupovat do rytmu. Je v tom nezbedná nakažlivost.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Utešené dozrievanie. Nič iné mi v prípade sympatických mladíkov z Floridy v súvislosti s ich aktuálnym počinom „Shogun“ jednoducho nenapadá. Krok za krokom, rok za rokom a z ambicióznej formácie násťročných faganov je zrazu metalová veličina, ktorá sa nebojí pozrieť hrdo do očí ani svojim najväčším vzorom. V tejto chvíli je úplne jedno, do akej miery „Death Magnetic“ valcuje „Shoguna“, dôležitý je skôr fakt, že TRIVIUM sú už dávno kapelou, s ktorou sa v prvej lige súčasného metalu proste ráta. Na najvyšších priečkach, samozrejme.
Kvalitná asistencia ostrieľaného producenta Nicka Raskulinecza je naozaj výrazne počuteľná. S citom pomáhal stavať aranžmány, svojou košatosťou nenápadne evokujúce prelomový počin „The Blackening“ legendárnych MACHINE HEAD, s ktorými TRIVIUM absolvovali veľmi úspešnú koncertnú šnúru. Vynaliezavé thrashové riffy umne nasekané do sviežo cválajúceho powermetalového podkladu – TRIVIUM opäť raz s prehľadom balansujú na žiletke medzi legendami žánru. Odkazy IRON MAIDEN na jednej a hviezd štadiónového thrashingu ako METALLICA a MEGADETH na druhej strane sa však postupne dostávajú do úzadia. Na doske „Shogun“ jednoducho TRIVIUM ukazujú vlastný ksicht. Novinka je síce v mnohých ohľadoch dokonalým mixom predchádzajúcich dvoch počinov – návrat k drsnosti vokálov z „Ascendancy“ a pokračovanie v hitovosti a chytľavosti „Crusade“, no s každým počúvaním poslucháč odkrýva neoddiskutovateľné poznanie – TRIVIUM sú v roku 2008 sebavedomou, inštrumentálne neustále napredujúcou, nesmierne charizmatickou a v konečnom dôsledku originálnou kapelou. Originálnou v spôsobe uchopenia zdanlivo vyčerpaných hudobných námetov, originálnou v spôsobe komunikácie s potenciálnym poslucháčom - schopnosťou zaujať mladých fanúšikov, ktorí nemajú ani poňatia o hrdinoch osemdesiatych rokov, rovnako tak starších, ktorí si radi vychutnajú čriepky svojej obľúbenej muziky šikovne pozliepanej a zabalenej do moderného zvukového šatu.
Až na nepodarený, riadne kŕčovitý refrén songu „Into The Mouth Of War We March“ je „Shogun“ naozaj zdrvujúcou a bezchybnou jazdou nesmierne talentovaného hudobného zoskupenia. Zatiaľ urobili všetko správne. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že aj o desať rokov budú pevnou súčasťou ich koncertného setu výnimočné kúsky ako „Kirisute Gomen“ alebo „Down From The Sky“. TRIVIUM sú nielen parádnym mostíkom medzi minulosťou a súčasnosťou heavy metalu. TRIVIUM sú jeho viac ako nádejnou budúcnosťou.
S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote album, o ktorom budeme v budúcnosti hovoriť ako o opus magnum z dielne TRIVIUM.
9 / 10
Matthew Kiichi Heafy
- spev, gitara
Travis Smith
- bicie
Corey Beaulieu
- gitara
Paolo Gregoletto
- basgitara
1. Kirisute Gomen
2. Torn Between Scylla And Charybdis
3. Down From The Sky
4. Into The Mouth Of Hell We March
5. Throes Of Perdition
6. Insurrection
7. The Calamity
8. He Who Spawned The Furies
9. Of Prometheus And The Crucifix
10. Like Callisto To A Star In Heaven
11. Shogun
What The Dead Men Say (2020)
The Sin And The Sentence (2017)
Silence In The Snow (2015)
Vengeance Falls (2013)
In Waves (2011)
Shogun (2008)
The Crusade (2006)
Ascendancy (2005)
Ember To Inferno (2003)
Trivium (EP) (2003)
Datum vydání: Středa, 24. září 2008
Vydavatel: Roadrunner Records
Stopáž: 66:41
Produkce: Nick Raskulinecz
Studio: The Sound Kitchen Studios, Franklin, TN
Ten klaun má na tý fotce triko TRIVIUM, jenom trubka si vezme triko svojí kapely! Vtipný. Jinak hudba pro desetiletý děti... Nebo ještě hůř padesátiletý metloše :-)
A jsou zpět. Po dekádě odmlky. Opět rozjuchaní, lehce infantilní, ale hlavně maximálně kreativní a hraví. Deska, u které se prostě nejde nepohupovat do rytmu. Je v tom nezbedná nakažlivost.
Řecký instrumentální postrock, jenž koketuje s blackgazem, ambientem i cinematickou hudbou, který se nebojí ani klávesových ploch a piana. Fascinující vizuál skvěle odráží znepokojivost a melancholičnost jejich hudby.
Další španělský příspěvek do už nyní bohaté nadílky výborných doom metalových nahrávek letošního roku. „Espectres“ je klasický, dřevní a čistý doom, přesto stále velmi emotivní a prodchnutý krásně ponurou atmosférou.
Fínsky melodicky death so štipkou blacku som objavil až tento rok, ale hrali mi v aute i doma celé leto. Ich siedmy album som teda privítal s rozkročenou náručou a oni ju naplnili po okraj. Nič prelomového, skrátka ich osvedčená kvalitka.
Třicet let po založení je HORNA ve formě. Starý kozel Ville Pystynen, nestor finské blackové scény, za to umí vzít. Ostrý vysypaný BM, halekavá finština a taky rock'n'roll. A skvělé nápady, třeba ústřední melodický motiv v "Hymni II" z hlavy nedostanete.
Hleďme, kolega Noisy deklaruje SACRILEGE. Inu, SARCASM jsou jati hluboko v deathmetalových devadesátkách (založeni 1990, reaktivováni 2015) a navíc mají i blackový "edge". Jsou tam i DISSECTION, jinak je to spíše standardní, ničím nevybočující deska.
Hrací čas / počet zajímavých motivů = koeficient ochoty mačkat "replay". WINTERFYLLETH hrají (bez dvou bonusů) hodinu a tentokrát jsou bohužel na nápady skoupí. Nebýt "Upon This Shore" s WOODS OF DESOLATION / REMETE vibes, nebylo by moc kde brát.