„Začali sme ako alkoholický bočný projekt a skončili medzi deathmetalovou elitou.“ Takto stručne znie zhrnutie histórie BLOODBATH z úst jej (opäť) frontmana Mikaela Åkerfeldta. A nedá sa s ním nesúhlasiť – stopy recesie z tvorby hviezdneho švédskeho kvinteta cítiť rovnako ako obrovský nadhľad, zohratosť a uvoľnenosť. To všetko pevne uchytené literou ortodoxných pravidiel smrtiaceho žánru.

V radoch tejto supergroup pôsobia (alebo pôsobili) okrem už spomenutého Åkefeldta aj Dan Swanö, Peter Tägtgren, Jonas Renkse, Martin Axenrot a Anders „Blakkheim“ Nyström. Je paradoxom, že všetky doterajšie albumy BLOODBATH som si dokázal vychutnať s omnoho väčším pôžitkom, než súbežne vychádzajúce radovky kmeňových kapiel vyššieuvedených hudobníkov, či už išlo o OPETH, KATATONIU alebo HYPOCRISY či nebodaj PAIN a NIGHTINGALE.

Ambície potvrdiť štúdiové schopnosti BLOODBATH aj naživo a zachytiť ich prvý živý koncert vôbec má dvojdiskový CD/DVD set „The Wacken Carnage“. Tri roky staré vystúpenie spadá do obdobia po vydaní vynikajúcej nahrávky „Nightmares Made Flesh“ a BLOODBATH sa naň náležite pripravili. Pomazaní krvou a v roztrhaných bielych tričkách vybehli na pódium v zostave Åkefeldt–Swanö–Renkse– Nyström–Axenrot. Prvé negatíva záznamu je vidieť a počuť okamžite. Dianie na wackenskom Black Stage v pauzách medzi skladbami nechcene dopĺňajú ozveny z hlavného pódia, samotné javisko bez efektov je pre kapelu typu BLOODBATH priveľké a dojmu nepomáha ani fakt, že Švédi sa na rad dostali už o trištvrte na tri, za plného denného svetla. Samotný zvuk je oproti štúdiovkám prebasovaný, i keď po čase sa naň dá zvyknúť.

Trvá to asi štyri skladby, od piatej „Ways To The Grave“ sa koncert rozbieha a graduje až do záverečnej „Eaten“. Škoda, že sa Åkefeldt nedokázal zbaviť svojho opethovského koncertného zvyku ozvláštňovať prestávky medzi jednotlivými položkami playlistu nepríliš vtipnými vsuvkami, ktoré tempo vystúpenia zbytočne brzdia. Vadí to hlavne pri posluchu CD disku, ktorý je nezostrihanou zvukovou stopou z DVD. Obrazová stránka zvukové nedostatky kompenzuje invenčnou kamerou a strihom, ktoré sa relatívne úspešne snažia prekonať objektívne ťažkosti s (neexistujúcim) nasvietením a dosť statickým festivalovým publikom a takisto odkrýva príspevky jednotlivých členov zoskupenia ku kompaktne znejúcim piesňam.

Vrcholy setu prichádzajú skladbách, ktoré za deathmetalovým pláštikom skrývajú až nečakane hitovú kostru. Či už sa jedná o historické, punkovo primitívne hobľovačky z prvého EP – titulná „Breeding Death“, „Ominous Bloodvomit“ a „Furnace Funeral“ so vsunutým sólom požičaným od ENTOMBED – alebo o prepracovanejšie šlágre, akými sú „Outnumbering The Day“ s fantastickou gitarovou linkou, „Brave New Hell“ či ťažkotonážna hymna „Eaten“.

„The Wacken Carnage“ ostáva, tak, ako mnoho metalových DVD, kdesi na polceste. Vynikajúci digibookový obal (po dlhom čase sa Travis Smith dokázal prekonať) obsahujúci všetky texty, vtipné kostýmy a samozrejme špičková hudba sú k priemeru ťahané nepríliš presvedčivým zvukom a zďaleka nie ideálnym prostredím. Aj tak tento recesistický projekt dokáže hravo a na hlavu poraziť drvivú väčšinu urputne sa tváriacich deathmetalových spolkov. A to o niečom vypovedá.