Aj SATYRICON sami boli možno zaskočení úspechom albumu „Now, Diabolical“ – zvlášť, keď predošlá koketéria s mainstreamom v podobe na major labeli vydanom „Volcano“ sa skončila nepríliš úspešne. Kto iný, než potomkovia Vikingov by však mal vedieť lepšie, že železo sa má kuť zahorúca – po takmer dvoch rokoch venovaných koncertovaniu sa Satyr a Frost vracajú s (čiastočne) novým materiálom a dávkujú ho s citom skúseného biznismana.

Vydať pred dlhohrajúcim albumom EP nie je žiadna rarita (viď NACHTMYSTIUM alebo DARKTHRONE), opätovný nárast popularity vinylu oprášil aj „staré“ dĺžky nahrávok, od SP cez EP až po LP. „My Skin Is Cold“ sa od bežných „polalbumov“ líši: Roadrunner si svoje ťažné kone hýčka, takže šťastlivci, ktorým sa tento nie ľahko zohnateľný (a samozrejme limitovaný) počin dostane do rúk, si do vitrínky vystavia sedempalcový vinylový singel v luxusnom „gatefold“ balení, doplnený cédéčkom s piatimi skladbami.

Prečo toľko rečí o obale? Ono totiž po hudobnej stránke nie je o čom písať. „My Skin Is Cold“ je viac singlom, než EP, de facto ide o jednu pieseň doplnenú typickými „B-sides“. Titulná skladba našťastie pokračuje v stopách toho lepšieho z „Now, Diabolical“ – štekané verše a hojdavé, pomalé tempo naznačujú, že minimálne nateraz v tábore SATYRICON experimentom zasvietila červená. Kým je doslova hitových nápadov dostatok, zrejme nepôjde o problém – „My Skin Is Cold“ snáď nebude jediná kompozícia, ktorú zo seba Satyrovci za tie dva roky dostali.

I keď – zbytok disku vyvoláva určité pochybnosti. Kým zaradenie živých záznamov stále dychberúcej „Mother North“ a „Repined Bastard Nation“ dáva zmysel (obzvlášť, keď SATYRICON boli na predvlaňajšom koncerte v Osle, z ktorých pochádzajú, zozadu podporovaní dychovým orchestrom), dve skladby, ktoré boli „odpadkami“ už počas sessions k „Volcano“, sú viacmenej zbytočné i tu. „Live Through Me“ a „Existential Fear-Questions“ sa pred šiestimi rokmi dostali do sveta len ako bonus vinylovej edície spomínanej platne. Dnes sa dočkali remasteringu, no i tak pôsobia nanajvýš ako ukážky prechodu od komplikovaného, industriálnym chladom poznamenaného black metalu z „Rebel Extravaganza“ k obhrublo primitívnemu, nákazlivo chytľavému black’n’rollu „Now, Diabolical“.

„My Skin Is Cold“ je teda viac než ochutnávkou vecí budúcich len zberateľským artiklom, ktorý sa do prehrávača pozrie sotva občas. V dobe, keď sa v supermarkete predávajú limitované edície čokolády, šampónov či fľaškového piva je zrejme práve toto posledný spôsob, ako svoje dielo kupujúcemu vnútiť. Aj keď častokrát vnucovať vlastne nie je čo.