S vydaním „With Teeth“ v sebe Trent Reznor akoby znovuobjavil chuť venovať sa NINE INCH NAILS naplno a svoj podiel na tom mala aj stabilná zostava sprievodných hudobníkov známych mien. Napriek tomu bolo nemalým prekvapením oznámenie vydania nového albumu po pre NINE INCH NAILS mimoriadne krátkom časovom odstupe, a len niečo málo vyše pol roka od prvých informácii o Reznorovi pracujúcom na novinke. Ten si doposiaľ neraz aj z osobných dôvodov nechával medzi jednotlivými počinmi pomerne načas, čo väčšine jeho predchádzajúcich diel pomohlo patrične dospieť a odlíšiť sa.

„Year Zero“ je opäť výlučne Reznorovým autorským počinom, tradične sa s výnimkou Josha Freeseho, búchajúceho v úvodnej „Hyperpower“, postaral o všetky nástroje sám, pričom väčšina skladieb vznikala na jeho laptope počas prebiehajúceho turné. Oficiálne vydanie albumu predbehli zámerne zabúdané USB kľúče v šatniach kapely, na toaletách a rôznych iných priestoroch po zemeguli. V rámci tejto hry bolo spustených niekoľko fiktívnych webstránok s protivládnym obsahom a fanúšikov sa podarilo do vydania „Year Zero“ zamestnávať lúštením rôznych šifier a odkazov. Nový album tak uviedla originálna premyslená kampaň a do nebývalých rozmerov dotiahnutý varovný a nie lacný politický koncept.

Oproti gitarovému predchodcovi sa „Year Zero“ uberá smerom ďalej do mierne retrospektívnej elektroniky, rockovejšie poňatým starším výtvorom však konkuruje neraz drsnejšími a ostrými zvukmi, disharmonickými tónmi či zámerne chaotickou rytmikou. Prístupnejšie úvodné skladby predstavujú NINE INCH NAILS v tradičných a pestrých polohách, od piatej „Vessel“ zase súperia s Reznorovým rukopisom trochu netypické škŕkajúce vyhrávky. Miestami sa natíska podozrenie z vkusnej inšpirácie hip-hopom, niektorým rytmickým motívom a basovým linkám nemožno uprieť funkovú chytľavosť. Mimo prvého rockového singlu „Survivalism“ (podobne zborovo kričaný refrén skrýva aj „Meet Your Master“) púta pozornosť aj doslova tanečná „Capital G“. Zo spočiatku menej prístupných vecí zaujme „The Warning“ s akoby rozladenou basovou linkou, previazanou so zložitými arytmickými beatmi, alebo pre NINE INCH NAILS neodmysliteľný klavírny motív potulujúci sa v „The Greater Good“. Príjemná rekapitulácia Reznorových patentovaných postupov bude „The Great Destroyer“, začínajúca kombináciou melodických liniek, skreslených gitár a melodických veršov, aby sa v závere zvrtla na akýsi remix pozostávajúci z prekrývajúcich sa rytmických perkusií a efektov. Úlohu predčasného outra, zjemňujúceho doterajší priebeh albumu, berie na seba klavírna uvoľnenosť „Another Version Of Truth“, nasledovaná prístupnejšou „In This Twilight“ a šepkanou „Zero Sum“, opäť s efektným klavírnym podmazom.

Textovo ide v histórii NINE INCH NAILS o snáď najucelenejší a najhlbší koncept, držiaci album po všetkých stránkach pokope. „Year Zero“ napriek všetkým spočiatku odrádzajúcim škrípaniam, vďaka ktorým pôsobí ako remixovaná verzia iného albumu, skrýva pod povrchom ambiciózny počin, ktorého úspešnú realizáciu už od autora len málokto čakal. Po okamžite pôsobiacej priamočiarosti životom dýchajúceho „With Teeth“ je nevyhnutné pripraviť si uši na náročnejší a navrstvený počin. Mnohí nepochopia a mnohí vzdajú, ale zvyšok bude náležite odmenený.

„Shame on us / doomed from the start / may God have mercy / on our dirty little hearts / shame on us / for all we’ve done / and all we ever were / just zeroes and ones”