Súčasná tvár AKERCOCKE musí byť šokom pre tých, čo si z ich tvorby pamätajú nanajvýš gýčové, satanistických klišé plné obaly debutu „Rape Of The Bastard Nazarene“ (!) a jeho nasledovníka „Goat Of Mendes“. Obsesia polonahými slečnami a kozami (tými rohatými zvieratami) týmto anglickým neznabohom zostala, aj keď sa presunula do útrob bookletu – na muziku však dávno idú z iného konca než hordy pomaľovaných strašiakov.

„Words That Go Unspoken, Deeds That Go Undone“ pokračuje tam, kde predošlá doska „Choronzon“ končí. AKERCOCKE sa darí mixovať švédsky aj americký death, black a nemálo progressových prvkov takým spôsobom, že celok pôsobí nesmierne homogénne, našľapane, „metalovo“, ale predsa dostatočne farebne a invenčne. Z druhého brehu Atlantiku sa tento rok to isté podarilo docieliť BETWEEN THE BURIED AND ME – aktuálne dosky práve týchto dvoch kapiel ukazujú, ako sa dá nevzdať razancie, energie i úcty k tradičným pilierom žánru a pritom neznieť smiešne, zastaralo či prvoplánovo. Už úvodná skladba „Verdelet“ je našľapanou deathmetalovou hobľovačkou zo starej školy – preloženou sólami a zjemnenou akustickými pasážami. Frontman Jason Mendonça plynule strieda ortodoxný growling, blackový škrekot i čistý spev, kričí, pýta sa a sám si odpovedá. Jedinou škvrnou na jeho prejave je fakt, že všetky polohy zvláda nanajvýš na 75% – growlingu chýba artikulácia (stačí porovnať s BLOODBATH), havranie krákanie a čistý spev sú v neutrálnom slova zmysle priemerné. Absolutórium si však zaslúži zbytok kapely; vražedný zvuk podčiarkuje účinok rafinovaného mixu tradičnej zemitosti vyšperkovanej početnými sólami, zmenami tempa (doslova z extrému do extrému) i rytmu. Nie nadarmo už raz spomínané slovo „progress“ stojí takmer pri každej zmienke o modernej fazóne AKERCOCKE. A aj keď v tomto prípade je inštrumentálna zdatnosť obetovaná na oltár celku, je zreteľná. Ako dôkazom poslúžia klávesy, ako správne nadávkované korenie zdanlivo neexistujúce a predsa esenciálne.

Jadrom nahrávky je už tretia skladba, „Shelter For The Sand“, vyše desať minút trvajúce defilé „dramatických“ schopností britských šľachticov. Viackrát spomínaná schopnosť začleniť myriády vplyvov i hráčskych techník do jedinej kompozície sa podieľa na až „soundtrackovom“ efekte (mimochodom, istú filmovosť cítiť zo štylizácie kapely i z fotografie na obale CD). Musím sa tak chtiac nechtiac vykrútiť z detailného popisu jednotlivých skladieb. Výnimku udelím len zlovestnej „Eyes Of Dawn“ (počkajte, kým Mendonça štekne: „Mal by som uplatniť moje právo na nenávisť!“) a záverečnej „Lex Talionis“. Pod latinským názvom pre zásadu „oko za oko, zub za zub“ sa skrýva čisto akustická, nádherná skladba inšpirovaná folklórom Albionu.

Sadnite si na húsenkovú dráhu s menom AKERCOCKE, nechajte sa besným psom Mendonçom povláčiť v prachu a hline a uvidíte. To, že táto štvorica rozsekala MORTICIAN na ich turné, nestratila sa na koncertoch s OPETH a ohromila (nielen) domácu tlač, skutočne nie je náhoda.