TROUBLE sú kapelou, ktorá na začiatku osemdesiatych rokov výrazným spôsobom zasiahla do evolúcie žánrov ako doom metal či stoner rock. A nielen tých. Traduje sa historka o turné TROUBLE a METALLICA, na ktorom bol po jednom z koncertov pristihnutý James Hetfield, ako sa hrabe v aparáte pánov z TROUBLE, aby zistil, vďaka čomu majú taký kurevsky dobrý zvuk. Keď potom o niekoľko mesiacov neskôr počuli Wagner a Franklin metallikovskú novinku „Ride The Lightning“, mohli sa iba ak ironicky pousmiať.

Veru tak, najmä prvé dva albumy „Psalm 9“ a „The Skull“ písali históriu metalovej hudby. Zatiaľ posledným zásekom v diskografii TROUBLE je doska „Plastic Green Head“, ktorá síce vyšla pred desiatimi rokmi, no je stále taká zaujímavá a vzrušujúca, že moja voľba do nášho tématického seriálu Podzimní listí bola okamžite jasná.

Podobne ako ich mladší americkí kolegovia TYPE O NEGATIVE, aj TROUBLE uvádzajú ako hlavné zdroje svojej inšpirácie BEATLES a BLACK SABBATH. Ak by som mal v pátraní po koreňoch neopakovateľného štýlu TROUBLE pokračovať ešte hlbšie, vynoril by sa mi obraz Jima Morissona, ktorý sa dožil osemdesiatych rokov minulého storočia a šalie z NWOBHM.

Ťažké metalové riffy vynárajúce sa z miestami riadne hustého psychedelického oparu – o tom vždy boli TROUBLE. Nie inak je tomu aj v prípade albumu „Plastic Green Head“. Vynikajúci gitarista a skladateľ Bruce Franklin si vybral najsilnejšie chvílky v skladbách „The Eye“ a „Opium-Eater“, kde jeho riffovanie nadobúda monumentálne, priam „iommiovské“ rozmery. Veľmi dobrým dramaturgickým ťahom je určite aj zaradenie dvoch coverov – „Porpoise Song“ od MONKEES a beatlesovky „Tomorrow Never Knows“. Najväčšou devízou TROUBLE však zostáva Eric Wagner so svojím fantastickým hlasom. Kým v pomalších kúskoch („Flowers“, „Another Day“) pôsobí pokojným, relaxujúcim dojmom chlapíka vychutnávajúceho si svoju čerstvo zabalenú, riadne tučnú cigaretku, v rýchlejších riffovačkách („Below Me“, „Long Shadows Fall“, „Plastic Green Head“) je jeho hlas ako rozzúrená motorová píla. Veľmi silný zážitok! Len v máloktorom speve sa takýmto nádherným spôsobom snúbia šesťdesiate roky detí kvetov s progresívným rockom siedmej dekády a nastupúcou britskou inváziou heavy metalu rokov osemdesiatych na čele s Halfordom či Dickinsonom.

Pri počúvaní melancholického „Requiem“ si väčšina fanúšikov určite spomenie na Barryho Sterna, pôvodného bubeníka kapely, ktorý zomrel v apríli tohto roku. Ešte v marci sa TROUBLE nasťahovali do štúdia, aby po desiatich rokoch nahrali konečne nový album. Posledná správa na ich oficiálnej stránke je z konca júna, keď tvorba novinky ešte stále pokračovala. Snáď sa dočkáme. Pre skrátenie dlhej chvíle vám okrem kompletnej diskografie TROUBLE vrelo odporúčam aj projekty ako SUPERSHINE (Bruce Franklin a Jeff Olson spolu s Dougom Pinnickom z KING´S X) alebo LID (Eric Wagner s Dannym Cavanaghom z ANATHEMY).