BLOOD INCANTATION - Absolute Elsewhere
Při prvním poslechu mi to sice připadalo jako když pejsek s kočičkou vařili dort, ale nakonec si to sedlo a je z toho opravdu příjemná krmě, sice hodně kořeněná všemožnými extrémy, ale chutná to skvěle.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Väčšinou platí, že frontmanom kapely je spevák. Je najviac na očiach, práve jeho komunikácia s poslucháčom je tá primárna. V GREEN CARNATION je to však trochu inak. Prítomnosť Tchorta, tvorivého mozgu kapely, gitaristu so zaujímavou minulosťou, známeho aj z iných, nemenej úspešných kapiel, na seba nabaľuje o to viac pozornosti práve na úkor speváka. Kjetil Nordhus však pôsobí dojmom, že práve takto mu to vyhovuje najviac.
Gratulujem k vášmu novému albumu. Aké ste naň mali zatiaľ ohlasy? Recenzie splnili očakávania?
Zdravím ťa. Ako možno vieš, doteraz sme mali vždy šťastie na skvelé recenzie, na ktorýkoľvek náš album. Je ťažké ukázať prstom a presne pomenovať len jednu-jedinú vec v našej tvorbe, ktorá toľko ľudí oslovila, no jednoznačne sme šťastní zo všetkých recenzií. „The Quiet Offspring“ bolo bolo po celom svete opísané skvelými slovami. Vždy sa nájdu aj ľudia, ktorým sa naša hudba nepáči, no 95 percent toho, čo som čítal, splnilo, či dokonca predčilo moje očakávania.
Dozvedeli ste sa z tých recenzií aj niečo neočakávané? Niečo zvláštne?
Sem tam som si musel škrabať hlavu a ešte častejšie ma z rôznych hlášok chytali záchvaty smiechu. Jeden nórsky recenzent to označil za skvelú folk metalovú dosku a napísal: „Vpustite trollov!“. Čo som teda nepochopil. Chlapík z Francúzska napísal, že tento album mali vydať BON JOVI, to bolo tiež zábavné. Takisto vraj vykrádam vokalistov, o ktorých som v živote nepočul a podobné veci, takže áno, popísalo sa o nás aj zopár vtipností, no myslím, že to je len súčasť hry.
Pri nahrávaní albumu ste si užili dosť veľa zábavy. Tipujem podľa fotiek na vašom webe. Prezraď niečo o procese nahrávania. Tak sa mi zdá, že oproti atmosfére a fotografiám z bookletu “A Blessing In Disguise”, ktoré dýchali zimou, z tohto albumu naopak akoby išlo čosi letné.
To počujem prvýkrát, no možno máš aj pravdu. Tentokrát bola v štúdiu úplne iná atmosféra, asi si to celkom vystihol. Očividne sme mali pri nahrávaní o zábavu postarané. Toto bolo prvýkrát, čo sme boli všetci pokope, počas celého procesu vzniku materiálu. Štúdio sa nachádzalo na vidieku na juhu Francúzska, takže sme okrem prác na novom albume ani nemali príliš čo robiť. Dni väčšinou prebiehali tak, že jeden nahrával, zatiaľ čo ostatní jamovali a pracovali na detailoch v inej časti štúdia. Bol to fantastický kreatívny proces, čo sa myslím odrazilo na výsledku.
A čo skúšky pred nahrávaním?
Vlastne sme kapela, ktorá pred vstupom do štúdia málokedy skúša. Tentokrát to však bolo trochu inak, kvôli časovému rozvrhu v štúdiu, no tie skúšky boli vlastne viac diskusiami o výbere piesní. Obyčajne je o týchto veciach rozhodnuté skôr, rozdáme si navzájom hrubé verzie skladieb, vysvetlíme nápady a štruktúru skladby a potom je rad na jednotlivých členoch. Pracujú na tých veciach samostatne, no vždy existuje otvorená diskusia s ostatnými a s producentom.
Väčšina materiálu pochádza z pera basáka Steina. Prečo? Bol snáď Tchort zaneprázdnený svojimi ostatnými projektmi? Ty sám si zložil len skladbu „When I Was You“. Až by sa zdalo, že ti písanie textov príliš nevyhovuje.
(smiech) Asi máš pravdu. Chalani si už zo mňa robili srandu, že spevák zloží jedinú skladbu a aj tá obsahuje najmenej textu. Myslím, že je to kvôli tomu, že som ten istý rok nahrával aj s TRAIL OF TEARS, čo bola práca náročná na písanie textov, takže zrejme ma to príliš vyčerpalo, čo sa nápadov týka. Bol som len rád, že väčšinu písania za mňa prevzali Stein s Tchortom.
Aký je to pocit, poväčšine interpretovať texty a myšlienky niekoho iného?
Ja som si takto zvykol pracovať, takže to pre mňa nie je nič nové a už vôbec to neznamená žiadne komplikácie. Autor textu musí rátať s tým, že tomu pridám čosi svoje, čo opačným smerom pre chalanov tiež nie je žiaden problém.
Po nahratí albumu vás opustil bubeník Anders Kobro. Váš nový bicman je Tommy Jackson, ďalšia známa postava hudobníckej komunity mesta Kristiansand.
Čo sa týka rytmickej sekcie, cítili sme potrebu začať s niečím sviežejším. Vedeli sme, že Tommy Jackson je voľný a má záujem, takže sme si dohodli zopár skúšok ešte predtým, než sme ho požiadali, aby sa ku nám pripojil. Anders Kobro je skvelý metalový bubeník, no mali sme pocit, že Tommy lepšie ovplyvní budúci zvuk GREEN CARNATION. Snáď to bolo správne rozhodnutie.
Znamená to, že opustil svoju kapelu SOXPAN?
Tommy je stále členom SOXPAN, rovnako ako náš basák Stein Roger a Jan Kenneth Transeth (bývalý frontman legendárnych IN THE WOODS..., pozn. v-dur). Práve teraz nie sú príliš aktívni, takže by to preňho nemal byť až taký problém. (v skutočnosti SOXPAN natočili nedávno svoj debutový album, no J.K. Transeth následne na celú zimu odcestoval do Peru, ďalšia pozn. v-dur :-)
GREEN CARNATION boli v čase svojich prvých dvoch albumov označovaní ako „následníci IN THE WOODS...“. V súčasnosti už z bývalých „lesníkov“ zostal v kapele iba Stein a takisto vaša hudba sa od tých čias dosť zmenila. Dnes je viac rocková, s veľmi jasným groove.
No, stále je s nami aj BjØrn Harstad, ale máš pravdu, dnes už nie je príliš aktívny. Naša zostava skutočne prezrádza, že s IN THE WOODS... už toho veľa spoločného nemáme a preto by nemalo byť prekvapením, že aj zvuk sa posunul niekam inam. Od čias nahrávania „Light Of Day...“, ale dokonca aj od čias „Blessing...“ sme zostali z vtedajšej zostavy len ja, Tchort a Stein. Takže rovnako aj zvuk prechádzal prirodzeným vývojom, podľa toho, akí ľudia hrali v kapele.
Pochádzate z Kristiansandu v južnom Nórsku, kde je sústredená veľmi silná komunita hudobníkov. Zrejme poznáš ľudí ako spomínaný J. K. Transeth (SOXPAN, NÆRVÆR), či Christer Cederberg (STILLE OPPRØR) a ich poslednú tvorbu. Vyzerá to tak, že z nórskej scény si práve Kristiansand ukrojil celkom slušný kus talentu. Je ešte niekto, alebo niečo, čo by si doporučil?
Som celkom hrdý na to, že som súčasť hudobnej scény Kristiansandu, práve kvôli jej minulosti, súčasnosti a snáď aj budúcnosti. Je tu množstvo kapiel a osobností s obrovským talentom, Jan Kenneth a Christer sú jedny z nich. Snažím sa sledovať všetky nové projekty z nášho mesta a je sranda, že si spomenul práve ich dvoch, pretože sa točia okolo dvoch najlepších projektov z Kristiandu v súčasnosti, SOXPAN a ANIMAL ALPHA. Hudobná scéna u nás nepatrí medzi najväčšie, takže sa ľudia veľmi dobre poznajú. Je tu mladá kapela TIMOTHY, ktorú už chvíľu sledujem a možno ste už počuli napríklad o progresívnych metalistoch COMMUNIC, ktorí podľa mňa čoskoro prerazia aj von.
Takisto členovia GREEN CARNATION, vrátane teba, sú zaneprázdnení aj inými projektami. Považuješ GC za svoju prioritu?
Musím sa priznať, minulý rok bol naozaj ťažký, ak sa bavíme o kreativite. Absolvoval som tri nahrávania s troma rôznymi kapelami (okrem GREEN CARNATION aj TRAIL OF TEARS a CHAIN COLLECTOR), čo bolo tak o jedno až dve viac, než by som bol schopný zvládnuť. Hlavne ku koncu už bolo veľmi ťažké byť kreatívny. Dokázal som to, no musel som sa snažiť oveľa viac, než kedykoľvek predtým.
Nemáš v pláne ubrať si z týchto povinností a sústrediť sa na jednu, dve kapely?
Obyčajne tie kapely fungujú na striedačku, čiže to nie je až taký problém. Rozhodol som sa, že sa tým nebudem zaťažovať dopredu a dúfam, že aspoň zopár rokov takýto spôsob fungovania zvládnem.
Už máte nejaké informácie o pripravovanom turné? Je nádej, že prídete navštíviť aj oblasť okolo Českej republiky, či Slovenska?
V ČR som hral v novembri s TRAIL OF TEARS a pravdupovediac sa neviem dočkať, až k vám opäť prídem. Bolo mi tam fantasticky! S GREEN CARNATION som ešte v Českej republike ani na Slovensku nebol. Viem, že je u vás záujem o našu kapelu a dúfam, že sa podarí zahrnúť obe vaše krajiny do nášho európskeho turné. No nie je to len naše rozhodnutie, môžeme iba súhlasiť, či nesúhlasiť s ponukami, ktoré nám prídu. Zatiaľ o žiadnych dátumoch neviem, no dúfam, že sa nám ešte tento rok podarí naozaj kvalitná šnúra.
Na webe GREEN CARNATION sa o tebe píše, že si fanúšik futbalu. Ako vážne berieš celý ten povyk okolo „hooligans“? Ktorému tímu fandíš? Zažil si už niečo zábavné ako „rowdie“?
(smiech) Tá vec, že som „hooligan“ nie je celkom pravda. Milujem futbal a fandím Bristol City, veľmi zlému tímu v nižšej anglickej súťaži. Čakal som, že tento rok pôjdu trochu hore, ako vlastne očakávam vždy, no nejako sa im nedarí. Nejaký čas som žil v Anglicku a dosť som cestoval s Bristolom na ich zápasy vonku. Nemajú zrovna najslušnejších fanúšikov a občas som sa dostal do delikátnych situácií, no nikdy som sa našťastie nepobil.
Veľmi pekne ti ďakujem za tvoj čas, Kjetil. Želám veľa šťastia na turné, dúfam, že váš čoskoro uvidíme. Cheers...
Vďaka za otázky a za podporu. Ako som povedal, s TRAIL OF TEARS sa nám u vás veľmi páčilo, akonáhle bude šanca dostať sa ku vám s GREEN CARNATION, bude mi potešením. Cheers!
Leaves Of Yesteryear (2020)
The Acoustic Verses (2006)
The Quiet Offspring (2005)
A Blessing In Disguise (2003)
Light Of Day, Day Of Darkness (2002)
Journey To The End Of The Night (2000)
Při prvním poslechu mi to sice připadalo jako když pejsek s kočičkou vařili dort, ale nakonec si to sedlo a je z toho opravdu příjemná krmě, sice hodně kořeněná všemožnými extrémy, ale chutná to skvěle.
Tady pozor, tohle je vynikající deska. Finové DEVENIAL VERDICT zní jako mix GORGUTS, ULCERATE a REPLICANT. Nadto ale přidávají přístupnější / lidštější (ne však jednodušší) atmo/melodické vsuvky. Příznivci avantgardněji pojatého death metalu musí slavit.
Tři roky staré EP "Schattenfall" potěšilo, novinka "Phantast" naopak přináší jisté vystřízlivění. Němci tentokrát skladatelsky tápou a doručují pouze atmo-blackmetalový standard. A to je málo. Čtyřicet minut dlouhé přešlapování bez výraznějších momentů.
Tenhle bahnem a plísní obalený kostlivec do první doom/death metalové ligy zatím nepatří. Mladí Španělé respektují žánrové atributy, nicméně zatím tak činí dost jednoduchou formou. Deska pokulhává a ztrácí na flow hlavně v doom metalových pasážích.
Veľa fantastického a rôznorodého death metalu vyšlo tento rok, ale toto poňatie mi je najbližšie. Nerdi citujúci pinkfloydovské, opethovské či cynicovské vplyvy s takouto ľahkosťou nad morbidangelovským kovom smrti, to je niečo prekrásne.
Obavy z odchodu Patricie Andrade a přerod v tuctový doom/goth se ukázaly být liché. Novinka sice neoplývá charismatem a fado feelingem 7 let starého předchůdce,svůj půvab a portugalský šarm bezpochyby má a jako taková rozhodně nabídne solidní nadstandard.
Znovuzrození Australané se po 4 letech připomínají s další deskou, jejíž popis z mé strany příliš originality nepřinese. Zkrátka je to kvalitně provedená deathmetalová fošna. Velmi slušný standard, který revoluci neudělá, ale nemusel by ani zapadnout.