Neuveriteľne mlado vyzerajú na promo fotkách Američania WINTER SOLSTICE, čerstvá akvizícia labelu Metal Blade. Album „The Fall of Rome“ nie je ich debutom (ním bol minuloročný počin „The Pulse Is Overrated“ vydaný u Harvest Earth), no v celosvetovom merítku sa zaň určite dá považovať, a preto bude fér pristupovať k nim ako k úplným nováčikom. Vo svojej tvorbe spájajú metal a hardcore, cítia sa súčasťou veľkej rodiny podobných kapiel v Spojených štátoch, dokonca na internete sa o nich môžete dočítať, že za poslanie svojej hudby považujú šírenie lásky a Ježiša. To je dostatočné množstvo informácií na vytvorenie si zopár predsudkov a treba povedať, že nie každý sa kapela svojim debutovým materiálom pokúša vyvrátiť.

Je celkom pochopiteľné, že vzhľadom na svoj vek a nedostatok skúseností sa kapela v prvom rade pokúša splatiť dlh svojim vzorom a jednoducho sa pri hraní svojej hudby baviť. Skladby na „The Fall Of Rome“ sršia elánom a veľkou chuťou hrať, doplácajú však na minimálnu snahu o originalitu. Z plejády kapiel, ktoré WINTER SOLSTICE označujú za svoje vplyvy, napr. DARKEST HOUR, UNDYING a AT THE GATES, sa osobne cítim na prirovnanie k posledným menovaným, no na rozdiel od švédskych legiend, títo Amíci si potrpia na rytmickú náročnosť, časté zmeny tempa, čím sa blížia viac k svojim americkým súputníkom a zdôrazňujú svoje HC korene (nehovoriac o tom, že do kvalít ATG im toho pochopiteľne chýba viac). Inak tu je všetko, stredné tempá, „hnětánice“, pomalé sekané riffy, dokonca aj španielkové intermezzo. „The Fall Of Rome“ je domácou úlohou zo stredne pokročilej metalcore učebnice, vypracovanou podľa presných zadaní tak približne na jedna mínus. Možno nepresvedčí náročnejších poslucháčov, ktorí v spleti rovnakých kapiel už zvyknú hľadať „krok dopredu“, no aspoň obháji hudobnícky talent tejto kapely, ktorá ak sa nespoľahne na špecifiká amerického trhu a výhodu byť priemernou, má celkom dobrú šancu stať sa väčším menom čoraz neprehľadnejšej HC/metal scény v USA. To však chce zapracovať na najväčšej slabine kapely a tou je kompozičná nevýraznosť.

Na albume „The Fall Of Rome“ sa každú chvíľu niečo deje. Bohužiaľ, chýba tu čokoľvek, čo by prinútilo započúvať sa, čokoľvek zaujímavé, ešte nepočuté. Väčšina riffov pripomína rôzne variácie na podobnú tému, dokonca niektorým gitaristom môžu pripomenúť jednoduché improvizácie na rozcvičenie. Medzi priemerným a výnimočným býva často iba veľmi tenká čiara, no nemám pocit, že by sa ju WINTER SOLSTICE na albume „The Fall Of Rome“ už už chystali prekročiť. Nemajú k nej fatálne ďaleko, no trochu cesty im predsa len zostáva.