Zaškatuľkovanie nejakej kapely do blackmetalovej odnože hudby dnes častokrát vzbudzuje na tvárach minimálne úsmev. Aspoň ja mám taký pocit...KEEP OF KALESSIN boli pre mňa neznámou, no zároveň veľkým prekvapením. Samosebou niečo už môže naznačiť lineup v podobe Frosta a Attilu a k nim ešte neznámy Obsidian C.

Predpokladám, že túto pevnosť budú poznať len nemnohí tak v stručnosti kapelu predstavím. Aj pre mňa bolo prekvapenie, že existujú už od roku 1997 a majú na konte 2 plné albumy (viď. diskografia). Frosta a Attilu nemusím predstavovať, určite predstavujú sami o sebe dobrý potenciál pre tvorbu kvalitnej hudby, no prekvapivo celú inštrumentáciu si na svoje plecia berie Obsidian C, ktorý tiež nie je amatérom, keďže pôsobí ako session gitarista v Satyrovom spolku.

Pravdupovediac EPčkám vôbec neholdujem, ale už samotné intro je jedno z (naj)lepších aké som mal možnosť počuť. Aby som to priblížil jedná sa o zvláštne pôsobiaci dialóg pána - človeka a jeho sluhu - stroja, zasadený niekam do víchra pochmúrnej budúcnosti, alebo minulosti? Musím povedať, že táto hybridná atmosféra budúcnosti a minulosti sa tiahne celým albumom. „IX to odpáli vo veľkom štýle a to, že za bicími sedí Frost pocítite bleskovo rýchlo. Rytmika albumu je strhujúca takým spôsobom, že musím povedať, že takýto výkon Frost nepodal na zatiaľ žiadnom albume, kde som ho počul hrať. Pracuje so všetkým, čím sa na bicích pracovať dá, od skvele zvládnutých prekusií, cez rytmické zmeny dvojkopmi, neodmysliteľné a tentokrát skutočne ultrarýchle klepce a tiež dôjde na časté pomalšie a technickejšie party. Zhrnuté, rytmika je technicky blízko absolutória a Frost sa ukazuje na „Reclaim“ v životnej forme. Bicie však netvoria hudbu, aj keď sa viem sčasti stotožniť s názorom, že sú esenciálne pre dobrý black. Multiinštrumentálne Obsidianov výkon, ale rovnako zdatne „sekunduje“ majstrovi bicích.  Jednotlivé skladby sú zložené veľmi precízne a inteligentne, žiadne banality ani žiadne onanie, kompozične na albume nevidím slabé miesto. Každá srší energickými motívmi, množstvom melódií, ktoré vás rýchlo dostanú, tiež nezmernou agresivitou a surovosťou. Nechýbajú ani ultrarýchle sóla, aj doslova „hitové pasáže...Napríklad refrén „Come Damnation“ zabíja a neverím, že existuje niekto kým minimálne tento refrén nepohne. Takýchto momentov je na albume bezpočet. Nájde sa aj spestrenie v podobe kláves, čistých gitár a plná priehršť atmosféry, akú som naznačil v úvode (aj keď to môže byť dosť individuálne). Attilov vokál je dostatočne preflákly na to aby som ho nejako popisoval, môžem len dodať, že výrazovo sa perfektne k albumu hodí a Attila so svojím hlasom pracuje vo veľmi širokom spektre.

Som možno príliš nekritický, ale som veľmi rád, že sa v dnešnej dobe ešte stále dá urobiť poriadny black. Po trocha nemastnej neslanej Chimére od MAYHEM je toto tá pravá náplasť na moje srdce. KEEP OF KALESSIN produkujú hudbu, ktorá myslím dokáže uspokojiť aj náročného poslucháča, je inštrumentálne prepracovaná, dynamická, pritom veľmi agresívna... a k tomu patrí adekvátne hodnotenie. Jedinou chybou je, že sa jedná o EP a dúfam, že v blízkej dobe vyjde rovnako silný plný album.