Od debutového albumu prešovského prízraku SIK SALVATION ubehlo skoro päť rokov vyplnených demom, EP a singlami, a od konca mája sa fanúšikovia domáceho kovu smrti môžu tešiť z jeho nasledovníka. Zásadné informácie o tomto zatiaľ skôr projekte ako kapele sú v recenzii na debut, novinkou je, že jeho členom už nie je vokalista Martin Pazdera (GLOOM), ktorý sa s ním na novinke lúči hlavným vokálom v trojke „Rivers Of Hate“, a o všetky nástroje a hlavné vokály v ostatných skladbách sa postaral nadaný metalový multiinštrumentalista Lukáš Trón, známy z viacerých skupín a vlastných projektov. Sólovo je aktívny ako LUCAS THRONE, veci ako MERGED IN ABYSS sú už minulosťou a popri hudbe sa venuje aj grafickej tvorbe.

Hoci bolo zloženie a nahranie novinky v prvom rade jeho vecou, pozvali si na ňu aj piatich hostí. Štyroch sprievodných vokalistov – popri už spomenutom Martinovi Pazderovi Drahoša Juříka (WAYD, #3), Tomáša Hudáča (SURGERY, #5) a Jozefa Kováča (BLOODY REDEMPTION, #7), a gitarové sólo v šiestej skladbe nahral Stano Lastivka (KILLCHAIN, ex-ERYTROSY). Temné texty sú z čierneho pera Fratera Mahazaela (PERVERSITY), grafika od Emptybia Design (Lukáš Trón), nahrávanie, mix a mastering je z White Death Studio a o celkovú technickú úroveň deviatich skladieb, z ktorých posledná je živý záznam (predpokladám, že skladbu nacvičili a zahrali GLOOM), je postarané dobre.

Je rok 2026 a hlavný mozog SIK SALVATION od čias debutu urobil vo vybrusovaní svojej smrtiacej výzbroje pôsobivý kus cesty. „The Death Manifest“ bol priznanou a vydarenou poctou klasickému švédskemu death metalu ako z učebnice, aj s odkazmi na konkrétnych starých majstrov, a mohol si merať sily s nejednou z vydarenejších nahrávok často až nekriticky oslavovaných bánd „mladej starej školy“. (Ako to napísal Daniel Ekeroth? „Ak by sa priekopníci švédskeho death metalu uspokojili s opakovaním toho, čo sa hralo dvadsať rokov pred nimi, zneli by ako GRAND FUNK RAILROAD.“) Debutom SIK SALVATION ukázal, že švédsky nárez vie a rozhodol sa posunúť ďalej.

„I.R.E.“ je death metal do špiku kostí. Nie nejaký moderný, progresívny, ultratechnický alebo zversky brutálny. SIK SALVATION je naďalej oslavou najklasickejšej podoby žánru a ani teraz sa nepozerá niekam za oceán. Odkaz na dávny Sever pretrváva, ale už to nie je ortodoxne HM2 štýl. Jeho zvuk stále vládne, len je akoby viac vyladený pre potreby súčasnosti. Zostáva klasická údernosť, energia, rytmickosť aj závany crust/punkovej škrípajúcej zloby, bez ktorej by staré Švédsko (a takisto Anglicko) znelo inak. Ale už po doznení intra si v „No Salvation For The Weak“ všimneme razantné pritlačenie na pílu a chladnú, odľudštenú, až industriálne-metalovú náladu skladby. Takýchto drsných oživení, vždy v duchu „deathmetalového zákona“ album prinesie viac.

Počuť tu príklon k väčšej extrémnosti, mnohé pasáže v skladbách sú naozaj zdrvujúce, postavené na blastbeatoch, ani si narýchlo nespomeniem na klasickú HM2 bandu, ktorá by v časoch zlatého veku klepala takto nemilosrdne. Hrá sa priamočiaro, ako za starých čias, riffy skvelo fungujú a harmónie znejú zlovestne i zhubne. V sólach dostane priestor rozviata a energická melodika a keď doznie uháňajúca víchrica, pomalšie atmosférické pasáže v death-doommetalovom duchu neprinesú utíšenie, skôr ďalšie zimomriavky a drámu. Bez toho, aby sa uchyľovali k v súčasnosti populárnemu chorobnému a plesnivému ťahavému rachotu v duchu roku cca 1991. Tu hrá každý nástroj v zásade čisto, hutne a kompaktne a prispieva k celku, ktorý znie mohutne a na druhej strane v ňom nič nezaniká. Veľa urobili aj sprievodné vokály, ktoré Lukášovmu klasickému growlu v rôznych duetoch kontrujú kanálovejšími hĺbkami či zúrivými vyššími revanými polohami. Album sa vydaril, teraz ešte zostáva vymyslieť jeho koncertné podanie, ktoré si tento materiál vyslovene pýta.