Keď som nachvíľu zaváhal, či som v zhrnutí „God Is Insane… Join Him!“ nebol trochu prísny, stačilo mi pustiť si nahlas pár kusov z „Virtu-ritual“ (1998). Dva roky – predelené tradičným ochutnávkovým sedempalcom „Woodoo Astrology“ (1997) – znamenali v histórii INSANIE po všetkých stránkach obrovský krok vpred.

V prvom rade (až dodnes posledný) odchod zo zostavy: Calveru na pozícii basgitaristu vystriedal už koncom roku 1996 Klíma a tak, ako jeho predchodca rozhodne nestál bokom: basa otvára a definuje valivú hymnu „Pray On My Side“ aj spevnú „Kometa je klíč“, a podopiera „Hush Now – Sunny Night“. Napriek početným hosťom, INSANIA aj na „Virtu-ritual“ ostáva trojicou rovnocenných hudobníkov.

V druhom rade: prechod od síce etablovaných, no stále undergroundových Taga Records k Indies Records. Tu sa treba pozastaviť: napriek tomu, že legendárny brnenský alternatívny label, spoluzaložený tesne po revolúcii nedávno zosnulým Michalom Gruberom, ako svoju prvú katalógovú položku vydal v roku 1991 debut hardcorových MEAT-HOUSE CHICAGO I.R.A., koncom 90s vydával PSÍCH VOJÁKOV, UŽ JSME DOMA, PLUTO či TATA BOJS, a okrem rockovej alternatívy pokrýval čoraz viac folk či folklór. „Virtu-ritual“ z edičného plánu Indies už vtedy vytŕčal, no na druhej strane kapele otvoril dvere k širšej distribúcii. Napriek nálepke „neznáte z TV reklamy“, na CD obale parodujúcej vtedy mimoriadne silný nástup teleshoppingu a komerčnej televízie vôbec.

V treťom rade: nahrávanie v Haciende Miloša Doležala. INSANIA až na treťom albume dostala zvuk, ktorý si zaslúžila – a ktorý pomohol zvýraznil všetky tváre konštantne metamorfujúcej skupiny. Keď sa v „Counting Stars“ po zlovestnom deklamovanom úvode do nástrojov oprie celá kapela, idú aj dnes zovreté päsťe spontánne nahor. A keď sa kapela prepne do hitového módu („Kometa je klíč“, „Černá magie je fajn“), mám chuť spievať s ňou refrény.

V štvrtom rade: definitívny odchod od tolkienovskej mystiky (na „God Is Insane… Join Him!“ beztak prítomnej len v stopových množstvách) a skrz všadeprítomné, vždy parodické „astrálno“ príklon k serióznym sociálnym témam, i keď podaných so satirizujúcim humorom. Okrem komercionalizácie a stádovitosti (slogan „tento nosič je legální pirát“, uvádza „I.C.U.“) si to zlízne cirkev (podkres úvodu a záveru fantastickej „Counting Stars“) aj autorský zväz, ktorého spiatočnícke praktiky boli v deväťdesiatych rokoch častým terčom otvorenej kritiky („cOSA nostra“).

V piatom rade: čeština. Napriek tomu, že v materinskom jazyku sú len štyri z jedenástich plnohodnotných skladieb, všetky sú pre album zásadné, a čestina dopĺňa aj anglicky spievané kusy („Counting Stars“, „Pray On My Side“). Okultná hardcore metamorfóza „Mája“ od K. H. Máchy je svojskou poctou klasike českej literatúry a dôkazom Polyho textárskeho sebavedomia, jeho zmyslu pre humor a talentu pre zvukomalebnosť: „Rozzuřeným rojem lesních včel je vůle má / Věř mi, rozzuřeným rojem včelím, který letí k vám / Sedmá dcero Sedmé dcery, strach je vůle má / Věř mi, ve strachu je síla máje tisíciletá.“

Nemenej zásadnou položkou je pokrivený kvázi-hit „Kometa je klíč“, parodujúci popovú skladbovú štruktúru, s ironickým, triviálnym a zároveň mnohovrstvovým textom, jej punkový protipól „Ze tmy k ohňům“, a hlavne „Černá magie je fajn“: prvá z mnohých skladieb o Joeovi, astrálnom alter-egu a maskotovi INSANIE, ktorý v textoch vydržal takmer dvadsať rokov až po „Na počátku byl spam“ (2017). Ide v podstate o prepracovanú verziu „Nukleárneho mesiáša“ z predošlej dosky, preklopenú do češtiny – a dnes pôsobiacu ako trefná predzvesť vplyvu umelej inteligencie a dezinformácií v labyrinte internetu a sociálnych sietí. V roku 1998 malo pritom internet v Československu menej ako 5% obyvateľov a Facebook neexistoval.

Bylo to tu noc potom, co počítač mi řekl:
„Jdi do prdele, věz, my dva jsme spolu skončili,“
A moje trpělivost přestala být nekonečnou,
Přesto nekonečno přivedlo mě k magii

Joe byl starší a seděl za virtu-rituální vraždu,
Přesto v černé kybermagii byl o pár semestrů výš.
Tehdy Joe povídá: „Kometa je v nadhlavníku,
Dnes v noci budem’ oba světlu o aeon blíž.“

(Pozadu nezostávajú ani oproti predchodcom ešte viac nabrúsené, až konfrontačné anglické texty, pozri „Then We Say Die“ a „My Astral Brothers“: „Matka mi řekla: „nenávidím tě“ dvě vteřiny předtím, než zemřela […] Otec se pokoušel vyčíst můj osud z tarotových karet, nikdy nezapomenu na tu noc a na jeho vyděšenou tvář“.)

Ak diskografiu INSANIE rozdelím na pomyselné tretiny, „Virtu-ritual“ víťazne uzatvára prvotné obdobie kreatívneho hľadania sa. Ide o menej „metalový“ album, rovnako v porovnaní s predchodcami, ako aj v porovnaní s nasledujúcimi, už na Redblacku vydanými „Trans-Mystic Anarchy“ (2001) a „Out“ (2004).

Oproti doskám zo stále aktuálnej etapy, započatej na „Rock’n’Freud“ (2007) a definovanej skrátením stopáže, výlučným používaním češtiny a príklonom k údernosti a jednoduchosti ide – aj napriek neodškriepiteľnej hitovosti a krištáľovo čistému zvuku – o komplexnejšiu, konceptuálnejšiu nahrávku: dve „uspávanky“ na úvod a na záver (symbolické spojivo s detským zborom z „Crossfade“ a „God Is Insane“), latino hardcore „Hardcoremos Latinos“ či barová džezová miniatúra „cOSA nostra“ dopĺňajú základ, oscilujúci od hardcoru až po alternatívny (pop)rock, a konečne držiaci stopercentne pokope.

Oddeliť spomienky od objektívnej reality je vždy ťažké, no znovuobjavovať „Virtu-ritual“ po rokoch (polo)zabudnutia sa ukázalo byť prekvapivým a trvalým zážitkom, ktorý výrazne presiahol rozsah obvyklých recenzentských povinností. Diskografia INSANIE na Metalopolis je kompletná, akurát včas pred blížiacim sa jedenástym albumom „Neo-Noe“.

Foto: insania.cz