Od debutového albumu „The Seed“ banskobystrických smrtonosov REALMS OF CHAOS ubehlo vyše päť rokov, počas ktorých sa okrem iného stihli prezentovať naživo ako intenzívna deathmetalová víchrica, ktorá si môže trúfať zdieľať pódiá s poprednými svetovými menami žánru. Skrátka dôstojní reprezentanti slovenskej scény s víziou, ktorú dokázali naplniť.

Od polovice februára je na svete druhý dlhohrajúci album, ktorý si tentokrát „chaotici“ vydali sami. Nie že by nešlo o materiál, po akom by mohlo siahnuť akékoľvek kovu smrti zasvätené renomované vydavateľstvo, ale nežijeme v ideálnom svete a vieme ako to chodí – niekomu sa pošťastí, niekomu nie, vzorec, ktorým sa to riadi, nepozná nikto a než pár rokov premárniť hľadaním, to sa viac oplatí postarať sa o vydanie sám. Už dávno sa netreba báť, že samovydanie je známka slabého materiálu.

V prípade „Torment Of Belligerence“ to platí obzvlášť, tu môžeme hovoriť o do smrtiacej kvality vyladenej zbrani. Tridsaťpäť minút, deväť skladieb, z toho dve krátke inštrumentálky, chladné, ponuré zlovestné medzihry s atmosférou smrti kochajúcej sa nukleárnou zimou, veľmi príhodne ladiace s textovou tematikou postavenou na obrazoch vojnového pustošenia, zničenia, vyhladenia, konca, na ktorom ľudstvo neochotné učiť sa z vlastnej minulosti úspešne pracuje. Niekto možno začne drmoliť niečo o klišé, ale žáner sa volá death metal a riešia sa v ňom napríklad takéto „tradičné“ témy.

REALMS OF CHAOS hrajú death metal čerpajúci inšpiráciu z americkej školy 90. rokov, hlavne od klasikov temnej, ponurej, divokej a rúhačskej podoby žánru. Naďalej tu počuť inšpiráciu MORBID ANGEL, HATE ETERNAL, IMMOLATION, v divokých atmosférických víroch aj odkaz NILE. To z nich robí na domácej scéne tak trochu nasledovníkov CONTEMPT, ktorí sa so silným albumom „Portal“ minulý rok vrátili šestnásť rokov po predošlom „Blasphemy“. Tak ako u košických veteránov možno aj v prípade banskobystrickej „novej generácie“ hovoriť v podstate o brutal death metale.

Skôr v jeho klasickejšej podobe, ktorá nestavia na absolútne extrémnom podaní, blastujúcej zúrivosti či čo najmenej ľudských vokáloch. REALM OF CHAOS pracujú s rýchlosťou, na aktuálnom albume hraničiacou až s warmetalovým barbarským rúbaním, ktoré ale zhmotňuje hlboký, hutný a zároveň čitateľný zvuk, riffy majú ďaleko od „jaskynnej“ neotesanosti a celkovej zúrivosti víťaziacej nad hráčskym umením. Tu sa skrátka hrá death metal, často agresívne, zničujúco rýchly, náklepový, priamočiary, ale s kvalitnými, vybrúsenými riffmi, dbajúci na tempovú variabilnosť. Nie je to šialený nonstop výprask, tvorcovia vedia zahrať aj pomalšie drvivé party a zároveň je materiál veľmi kompaktný, bez nejakých miest, v ktorých by povedzme strácal dych.

Na vyspelej úrovni je práca s harmóniami, dramatickosťou a atmosférou. Skladby znejú nemilosrdne, neúprosne, neprinášajú vyslobodenie, zľutovanie ani nádej, zhudobňujú svet končiaci v plameňoch, vojnovom rachote so zlovestným kvílením sirén a nad čiernou pustatinou sa nesú gitarové sóla, neraz vyslovene melodické. Hranie je technické a nápadité, o rytmický základ sa tentokrát postaral jeden z popredných bubeníkov domáceho metalového extrému Miro Raučina a vokály sú klasicky deathmetalové, skôr v štýle 90. rokov, teda nie hĺbkové kanály a výlevky, ale skôr stredový zlovestný, zlostný a útočný growling. Všetko dokopy si sadlo s viac-menej monochromatickou grafikou obalu, ladiacou s textovým obsahom, a je tu album, z ktorého mám radosť.