V jednu sobotu dva koncerty, teraz, seniorka, prispej radou. V Collosseu brutálny death metal, o pár metrov vyššie hore schodmi v Cassbare zase domáca mladá krv s prezentáciou extra vintage kovu smrti. Som zástancom idey „ak death metal, tak extrém víťazí“ a tak vyhralo Collo. Spolky z Cassu určite budem mať príležitosť vidieť nabudúce a ak by som to dovtedy nevydržal, pustím si „Soulside Journey“ a podobné štýlotvorné delikatesy.

Na veľkom pódiu nás čakali dva dôkazy skutočnosti, že New Jersey zďaleka nie sú len BON JOVI, a jedno pripomenutie, že nemecká BDM scéna je už dlhé roky vďačným objektom bádania. Celkom nepotešilo, že počet ľudí, ktorí sú v Košiciach ešte schopní dovliecť v sobotu večer svoje telesné pozostatky na deathmetalový koncert, bolo treba rozdeliť medzi dva podniky, na druhej strane bolo fajn, že omladina a veteráni boli dole v pomere pol na pol a hore mala nová generácia prevahu.

Na MONSTROSITY sa uráčilo osemdesiatke platiacich, teraz bolo ľudí ešte o niečo menej, nuž, užívajme si tieto akcie, skončiť môžu kedykoľvek. Koncert bol v každom prípade parádny, hlavne to pod pódiom žilo už od prvých účinkujúcich, ktorými boli 9 DEAD z Gloucester City, NJ. Štvorica v zostave gitarista, basák, bubeník a ukecaný vokalista bola z kategórie „nováčikovia“, na scéne sú od roku 2020, majú jeden album z roku 2022, kolekciu novších singlov a drvia príbehy o monštrách, smrti, hrôze, vesmíre a podobne. Naservírovali asi najväčší podiel slamu za večer, do toho trochu deathcoru, aby mala mládež v moshpite palivo na tanec, a kvalitné BDM riffy, zaujímavé nápady a hry s gitarovými efektmi. Medzi skladbami zneli elektronické zvuky v štýle „ešte chvíľu tohto a začnem brať drogy“. Frontman Blake predviedol niekoľko kvalitných málo ľudských vokálnych polôh, veselú povahu a impozantný športový výkon v podobe mlynského kolesa. Výborný úvod.

Koncert asi nebol celkom pre svojráznych teoretikov, ktorí od extrémneho metalu vyžadujú smrteľnú vážnosť a zhovädilú krvilačnosť aktérov i fanúšikov. Bývalý majiteľ istého hudobného obchodu v nórskej metropole možno v záhrobí potil kolomaž, ak videl plážový a surferský image STILLBIRTH zo Severného Porýnia – Vestfálska. Kvinteto väčšinou dlhovlasých deathmetalistov (človek býva pri takom pohľade až dojatý, dnes sa už skôr kašle na bontón) poladené v žlto-čiernych bermudách s palmami (občas z niektorej napríklad visí mŕtvola), za ním celý výjav na veľkom plátne, už to pobavilo, a dva surfy ako súčasť pódiovej infraštruktúry všetko zaklincovali. Hudobne veľmi dobrý a intenzívne podaný brutálny death metal, najmenej slamu za večer, energické, rýchle tempá, náklepy a prekvapivo veľa pôsobivých, dramatických harmónií a cit pre melódie, zvlášť v skladbách z minuloročného, v poradí už deviateho albumu „Survival Protocol“. STILLBIRTH so vznikom v roku 1999 sú už veteráni scény, začiatky však pamätá len voľakedajší gitarista/vokalista, súčasný frontman Lukas, zvyšok zostavy je nový, pribudnuvší v rokoch 2016 až 2022. Výkon za mikrofónom impozantný, spoluhráči vôbec nezaostávali, búrlivý ohlas bol zaslúžený. Hudobne veľmi podľa môjho gusta. A surfy na pódiu neboli len na ozdobu, okrem stagedivingu bol aj crowdsurfing so všetkým, čo k tomuto športu patrí.

Na záver sa „páchateľ vrátil na miesto činu“. WAKING THE CADAVER z Jersey City, NJ, v Collosseu hrali po vydaní po vydaní debutového albumu, ktorý sme si mnohí zapamätali ako jednu z nahrávok, na ktorých bolo kadečo celé zle. (Texty ako z „manosféry“, to bolo tiež niečo.) Na druhej strane mi to pomohlo kapelu si zapamätať a našiel som si čas sledovať, či – keď už sa teda na hranie po nenadšených ohlasoch nevyondiali – sa WTC niekam v tvorbe posúvajú. Čoby sa neposúvali, dvojka bola cca „hádam tu je nádej“, trojka „človeče, celkom slušný slam BDM“ a zatiaľ posledný, tak trochu návratový „Authority Through Intimidation“ je brutálny deathmetalový nárez v štýle východného pobrežia, znesie porovnanie s DYING FETUS, PYREXIA, INTERNAL BLEEDING a podobne. Krutý kov smrti, slam, hard core, groove, energia, agresia, drvivosť, brutalita, chytľavosť. Frontman Don Campan v rokoch 2024 – 2025 omladil zostavu, bubeník a gitarista sú od neho a basáka mladší o generáciu a naživo to bol masaker. WAKING THE CADAVER sa naživo odvážne hlásia aj k debutu, prevažovali samozrejme nové veci. Zvuk veľmi dobrý, ako po celý koncert, nasadenie stopercentné, Don za mikrofónom totálny zver. Videli a počuli sme kapelu, ktorá je silná na nahrávke i pódiovo, už na koncert som išiel s tým, že nejdem na nejaký nezmysel, ale na dnes už vážnu vec. Pod pódiom to bolo len pre ozajstných dobrodruhov a tí urobili atmosféru svedčiacu o tom, že tento žáner rozhodne nemelie z posledného. Skvelý vrchol, skvelé všetko. A skvelá spomienka na časy Lucasových akcií. Nabudúce mám v pláne ísť na koncert desiateho júna, ale viac než na „ganjového enta“ som zvedavý na EMBRYONIC AUTOPSY.