SADNESS - Spring 2025
Intimní, zasněné album, které si mě podmanilo už při prvním poslechu. Post-rock ve své nejkřehčí podobě, lo-fi zvuková estetika, epické smyčce a občasné screamo s jemným dotekem blackgaze. To vše v dokonalé harmonii.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Májový večer s jednou z legiend floridského death metalu, prečo nie, taká ponuka programu sa nezahadzuje, zvlášť keď od vydania jej debutu ubehlo tridsaťštyri rokov. Už sa nemusí zopakovať a koncerty, pri ktorých ožívajú pradávne spomienky, sú fajn. Žiadna nostalgia, v duši veselo a človek je rád, že je stále tu a hudba ho baví. Na turné nazvanom „Screams Across Europe“ navštívili Košice mocní MONSTROSITY a zrejme aby to nebolo len pre pamätníkov, vzali so sebou pár o generáciu mladších spolkov. Pravdu povediac, pre mňa by ideálom do partie k DM legende bol ešte jeden death metal a jeden grind core a celkom ma mrzelo, že na tejto časti šnúry už neboli Kanaďania DEADWOOD, ktorých deathcore príjemne pripomína skôr technický a brutálny death metal nemuzeálneho strihu, ale ok, do CRYPTOPSY už dáko vydržím. Predkapely som si doma pustil s hodnotením „ok, toto sa bude dať normálne vidieť a počuť, nie len pretrpieť.
Flámski REJECT THE SICKNESS fungujú od roku 2007 a majú celkom bohatú diskografiu, o.i. s piatimi dlhohrajúcimi albumami vrátane minuloročného „Signs Of The End“. Skladby z neho tvorili väčšinu setu Belgičanov, ktorí si ho užili celkom šťastní a vysmiati, pretože takto skoro a ako prvá banda na pódiu taký živý kotol nečakali. Potešiteľné percento publika tvorila mladá generácia, ktorá sa rada divoko hýbe, ani sa neoplatí bojovať s ňou o priestor. Moderný melodický death metal/metalcore im zahral do nôty, je energický, agresívny, bohatý na slušné melódie a zároveň sa vie aj rozbesnieť. Naživo skladby tu a tam pôsobili trochu nesúrodo, na druhej strane bolo možné oceniť momenty vybuchujúce do občas až blackmetalovo temného divočenia, ktoré vážnym a rozhnevaným textovým témam pristane. Celkový dojem –nebolo to strhujúce, ale ani bieda s núdzou, solídna kapela, nie nejakí zúfalci, čo si zaplatili za hranie s „veľkými“.
Setlist: 1. Intro 2. The Messenger 3. Acta Non Verba 4. When I Become You 5.Burning Soil 6. We Enslave Angels 7. Chaos Vs. Chaos 8. Signs of the End

„Všetci Gréci vyzerajú rovnako, oni sú Číňania Európy.“ To sú také vtipy, čo vám niekedy napadnú, ale viac k veci je skonštatovať, že mnohí Gréci majú radi thrash metal a často chodia do Colla ukazovať, ako dobre ho majú zmáknutý. Aténski BIO-CANCER prišli potvrdiť kvalitu svojej domovskej scény, na ktorej fungujú už šestnásty rok. Na konte majú tri albumy, zatiaľ posledný „Revengeance“ vyšiel v roku 2023 a tak kvinteto z olivového juhu naservírovalo prierez diskografiou. Pre fanúšikov prevažne rýchleho a veľmi agresívneho thrash metalu sú Gréci potešením pre ucho, divoká energia je skvelo prepojená s vypracovaným hraním a stavaním na silnej melodike a pôsobivých harmóniách, skladbám to dodáva výrazný dramatický náboj. Naživo hrajú hádam ešte o čosi rýchlejšie, vokalista pôsobil, ako keby sa naštvaný kamsi ponáhľal, a jeho aj na nahrávkach vcelku extrémy výškový vokál nabral až bizarný odtieň, spomenul som si na jednu pradávnu poľskú BM kapelu, ktorá sa stala legendárnou hlavne demom, na ktorom „spev“ prirovnali ku kikiríkaniu, škreku umierajúceho vtáka a podobne. Našťastie toto až také nebolo a situácii pomohol thrash intenzívny na maximum, rozhodne niečo, čo si budem pamätať.
Setlist: 1. Ear Piercing Thrash 2. Backstabbed Again 3. Obligated To Incest 4. Citizen... Down! 5. Revengeance 6. Chemical Castration 7. Bulletproof 8. 44 Days in Hell

MONSTROSITY sú pojem. Nielen v rámci floridskej deathmetalovej scény. Na poli kovu smrti ako takého. Vyvrhol ich výbuch metalového extrému začiatku 90. rokov a oni sa už s „Imperial Doom“ zapísali ako jedna z najlepších kapiel. Štyri roky nato s „Millenium“ ukázali, že patria k špičke. Na rovnakú pozíciu s MORBID ANGEL, CANNIBAL CORPSE, IMMOLATION, OBITUARY, proste veľké meno, časté turné a tak ďalej. Len to dopadlo tak trochu inak. Možno preto, že George Fisher chytil lano od CC a jeho domovský kolektív na desaťročia spadol do kolotoča zmien v zostave. Napriek neľahkej situácii vydával právom skvele hodnotené albumy a fungoval bez prestávky, aktuálne tridsiaty šiesty rok. Len ako keby tak trochu na pozadí „veľkého“ diania. To je už jedno, na „čo by bolo, kebv..“ sa v sobotu deviateho mája nehralo. Pred asi stovkou divákov roztočila pekelný vír veľká deathmetalová kapela, jedna z tých, ktoré písali dejiny žánru. V päťčlennej zostave, kde staré časy pamätajú bubeník Lee Harrison a basák Mark van Erp. Na gitare Matt Barnes, naživo aj so Samom Molinom. A na pozícii frontmana neprehliadnuteľná figúra Eda Webba s výzorom náčelníka nájazdníkov, ktorý celé krajiny odovzdáva ohňu a meču. Kdesi mu v recenzii vytýkali, že znie ako Corpsegrinder. Koľko ľudí, toľko uší, mne osobne jeho vokál pripadá do MONSTROSITY úplne presný. Pomedzi skladby toho publiku veľa nenahovoril. Ale takýto „monolitický“ set bol o to výdatnejší. So skladbami, ktoré poznáš po prvých tónoch a spomenieš si hádam aj na to, aké bolo počasie v deň, keď si si z požičovne niesol CD. Vychutnávaš si klasické floridské riffy zabalené do hudobníckeho majstrovstva a mohutný, intenzívny, drviaci a rýchly kov smrti s majestátne hrozivým vyznením. Na výbornej tohtoročnej novinke MONSTROSITY opäť ukázali, že ich baví hrať aj melodicky, a po polovici setu sa trochu zdalo, že krutosť a útočnosť zľahka ustúpila atmosférickosti. Bolo to zároveň kompaktné aj pestré, death metal z čias, kedy sa ešte nikto neopieral o „old school“ barličku, lebo vtedy bol mladý žáner a aj fanúšikovia. A aspoň na hodinu opäť omladol každý, kto to vtedy zažil.
Setlist: 1. The Thorns (intro) 2. Definitive Inquisition 3. Final Cremation 4. Kingdom of Fire 5. Firestorm 6. Banished to the Skies 7. The Colossal Rage 8. Spiral 9. Suffering to the Conquered 10. Total Destruction (Bathory cover) 11. Destroying Divinity 12. Angels Venom 13. Remnants of Divination 14. Manic 15. Slaves to the Evermore



Foto: Miro Ratkoš
Intimní, zasněné album, které si mě podmanilo už při prvním poslechu. Post-rock ve své nejkřehčí podobě, lo-fi zvuková estetika, epické smyčce a občasné screamo s jemným dotekem blackgaze. To vše v dokonalé harmonii.
Udělat dokument o vzniku vlastní poslední desky a k tomu přidat ještě samostatný soundtrack, to už chce kus odvahy. Denverští se však ničeho nebojí a servírují nám kosmický ambient coby pastorální protiváhu k „Absolute Elsewhere“. Citlivé a meditativní.
Už to není zrovna nejaktivnější kapela a navíc úplně jiná, než ta z nultých let, ale Italové i přes odklon z přehlednějších rockových struktur nezapomněli tvořit muziku plnou nostalgické atmosféry a sladkých podmanivých melodií.
V žánru, kde ještě nedávno byli za mladou naději, je dnes konkurence nesmírně tvrdá. Vědomi si tohoto faktu připřavili KHEMMIS svěží mixturu různých doomových odnoží s typickým zámořským feelingem. Není to nic revolučního, ale poslouchá se to moc dobře.
Celá léta si říkám, proč se tak výborný interpret nedá dohromady i s dobrým skladatelem. Takový hlas a takové mrhání talentem! Četní hosté tu nahrávku možná zpestří, ale nezachrání. Je to opět jen hezky zhudebněná a ve studiu vyšperkovaná nuda.
Skotské duo navařilo naprosto pohlcující a opojnou synťákovou mlhu, ve které cítíte ambient, downtempo i psychedelické vlivy v nejasných tvarech, které mě nepřestává bavit objevovat a obdivovat.
Nielen BESNOU je súčasný slovenský black metal živý. Novinka rozhľadených Stredoslovákov určite rozbúri mútne vody domácej scény. Je to sofistikované, má to hĺbku, temnotu a hnev; slovenské aj anglické texty a super zvuk. Prudko počúvateľné dielo!





