1914 sa v košickom Collosseu predstavili naposledy pred tromi rokmi a už vtedy sme všetci dúfali, že sa Ukrajine a svetu podarí v dohľadnom čase zlomiť odpornú ruskú agresiu. Nanešťastie sa toho veľa nezmenilo, aj preto musel byť koncert KATLA a 1914 (plánovaný v minulom roku) zrušený spolu s celým turné oboch kapiel. To len podčiarkuje neutešenú situáciu u našich susedov, ktorej smutným manifestom bolo živé predstavenie novinkového albumu „Viribus Unitis“.

Sólovým predskokanom bola dánska trojčlenka KATLA, ktorej frontman Rasmus Bang bol okrem bicích bol zodpovedný za väčšinu vokálov. Celkovo išlo o drsnú verziu doomu/post-metalu so stonerovým vyznením, pričom jednotlivé skladby sa niesli skôr v stredných energických tempách a jednoduchších úderných riffoch komponovaných v tradičnejších progresiách. Malo to svoj drive, gitara a basgitara spolu s bicími rezonovali vo veľmi čitateľnom a masívnom zvuku. Celkovo bolo toto vystúpenie solídnym charizmatickým predkrmom, ktorý dokázal rozprúdiť stojatú energiu klubu bez potreby hlbšieho zamýšľania.

Nastupujúci 1914 boli v tomto smere opakom. Tradičný dychový úvod „War In“ medzi obrazmi ťažkých mažiarov Škoda Mörser po stranách zvestovali dusivú atmosféru, ktorú odpálil famózny úvod „FN.380 ACP#19074“ nasledovaný jednou z najlepších skladieb kapely „Vimy Ridge“ s dramatickou rytmickou sekciou v strede. Zvuku chvíľu trvalo kým sa ustálil v optimálnych hraniciach, osobne ma zamrzelo že všetky orchestrácie v úvodných skladbách boli pomerne v pozadí. Na strane druhej mohla vyniknúť brutálna artiléria nového bubeníka Igora Kovalenka so stakatom troch agresívnych gitár. Jeho výkon musím obzvlášt vyzdvihnúť, všetky skladby nasypal s absolútnou razanciou a presnosťou, ktorá sa úplne bežne naživo nevidí. 

Ťažisko setu prišlo v podobe piatich skladieb z aktuálneho albumu. Musím povedať, že ho po tomto beriem viac na milosť. Jednotlivé skladby sú už v jadre hrubšie a zostávajú tak len brutálnou vojnovou výpoveďou. Naživo pôsobili intenzívnejšie, s odpalom v podobe parádneho náklepu „1914 (The Siege of Przemyśl)“ a ikonickým refrénom prelínajúcim sa do súčasnosti. Pokračovali sme ofenzívou v Južnom Tirolsku v temnej atmosfére až po depresívny vojnový otras nazývaný „shell-shock“ zo skladby „1918 (Pt. 1: WIA Wounded in Action)“. Zvukovo aj intenzitou v ťažkotonážnom tempe skladba otriasla klubom. So „Viribus Unitis“ sme sa rozlúčili v rieke smrti na Isonzskom fronte, v mrazivom tempe prehradnej paľby gitár a s intenzívnym vokálom. Rytmicky variabilná skladba ukázala absolútnu zohratosť kapely, ktorá ju previedla s chirurgickou presnosťou až po ambientný záver, ktorý ponoril klub do kontrastného ticha pred záverečným šturmom.

Jeho posledné dve dejstvá patrili minulosti – „Paschenhell“ a prídavku „A7V Mephisto“. Obe ukázali, že aj staršie veci v diskografii sú klenotmi a kapela si môže do svojho setu vybrať čokoľvek, aby zostal kvalitný. Aj keď išlo vo svojej podstate o brutálnu hudbu, celým koncertom, podobne ako štúdiovou tvorbou, sa tiahla veľmi autentická atmosféra nezmyselného zmaru vojny. Pomalé záverečné defilé riffov postupne zastavujúcej sa železnej rakvy tanku A7V dávalo tomuto tvrdeniu patričnú váhu. Hudobne nebolo až na detaily kapele čo vytknúť. Každá skladba bola prenesená do živej podoby pedantne, so skvelým zvukom a intenzitou prevyšujúcou nahrávky bez veľkých príkras.

Pri koncerte 1914 sa nedá opomenúť ani politicko-vojenská situácia. Rovnako ako pred troma rokmi, aj tentoraz na mňa zapôsobil prejav frontmana Dmytra Ternushchaka, ktorý teraz využíva platformu kapely na šírenie povedomia o tragédii ukrajinského národa a pripomína nám, že len neďaleko stále dennodenne zomierajú ľudia pre imperiálne chúťky ruských bastardov. Človek si v takýchto chvíľach uvedomí nielen koncertnú, ale autentickú blízkosť vojny a rovnako aj obeť, ktorú musia naši susedia podstupovať, aby sme si mohli užiť tieto momenty bez strachu. Škoda len, že k nám neprehovoril v rodnom jazyku, rozumeli by sme mu. Univerzálnym jazykom je však hudba a tá každému rezala priamo do duše, taká bola exkluzívna. Nech sa najbližšie stretneme v pozitívnejšom svetle udalostí.