Tak sa nám teda začalo lúčenie s jednou z najvýraznejších kapiel metalovej histórie. MEGADETH pozývali do kina na počúvanie nového albumu spojené s dokumentárnou snímkou zo svojej bohatej histórie.

Keď som sa vo štvrtok večer, presne štyri hodiny pred oficiálnym vydaním novinky „Megadeth“, pohodlne usadil vo svojom obľúbenom kine Lumiére v centre Bratislavy, pozorne som sa poobzeral okolo seba. Vo veľkej sále nás bolo asi tak päťdesiat, zloženie posádky naozaj pôsobivé. Márne by ste hľadali tradičných slovenských metalistov či tváre, ktoré stretávate na koncertoch v malých kluboch; z niektorých starších dám a pánov som mal dokonca pocit, že chodia na všetky umelecké výstrelky v Lumiére a toto bol proste jeden z nich.

Predstavenie sa začína, ikonický ryšiak Dave Mustaine nás víta pri počúvaní svojho najnovšieho diela. Dobre známy a dávno napočúvaný singel „Tipping Point“ mi svojím krvavým klipom pripomenie zážitok v kine s inými thrashovými titánmi – SLAYER. Vtedy to bolo celé o násilí a vraždách a k tomu v druhej polovici prepálený, hlučný koncert; z celého diela som mal pomerne rozpačité dojmy. Moje obavy sa však v prípade MEGADETH rozplynú veľmi rýchlo. Celé je to našťastie iba o hudbe, kreativite a pôsobivej metalovej histórii.

Koncept dokumentu „Behind The Mask“ je zrejmý po pár minútach. Budú sa striedať kompletné nové pesničky s rozhovorom s predákom MEGADETH. Je teda úplne jasné, prečo je film v kinách iba na limitovaný čas. Keď si už fanúšikovia album napočúvajú, jeho predstavovanie prostredníctvom narýchlo pozliepaných „videoklipov“ stratí zmysel. Takto nás udržiavala v napätí a radostnom očakávaní predstava, že v predstihu spoznáme celý nový album. Na našich stránkach ho budeme podrobne pitvať v samostatnej recenzii, za seba môžem povedať, že už prvé dojmy zo štvrtkového večera boli veľmi pozitívne. Až na jednu či dve „unavenejšie“ kompozície som mal pocit, že počúvam v podstate dokonalý megadethovský album s viacerými koncertnými tutovkami a novými obľúbenými skladbami.

„Behind The Mask“ vo svojej podstate nadväzuje na metallikovský nápad s predstavením vtedajšej novinky „72 Seasons“ v kinách po celom svete. MEGADETH majú ale tú výhodu, že jednoducho nahrali o dosť lepší album a okrem komentovania jednotlivých skladieb prichádza aj na spomínanie a historický prierez celou mohutnou diskografiou kapely. Tých 108 minút mi v kine uletelo naozaj rýchlo, bavil som sa miestami až nečakane dobre, aj napriek viacerým zaváhaniam tvorcov či slabším miestam dokumentu.

Prebehnúť celý katalóg MEGADETH s jeho hlavným tvorcom je síce skvelý nápad, ale je otázne, či sa to dá realizovať na ploche takto krátkeho dokumentu. Vo viacerých momentoch film pôsobí ako povrchný, rýchly prelet nad džungľou, v ktorej by sa za normálnych okolností dalo túlať celé hodiny, presekávať sa všetkým tým šialene rozrasteným rastlinstvom a hľadať stále nové cestičky. Nie som fanatický priaznivec MEGADETH, ale viackrát mi tu napadlo, že by som si radšej pozrel netflixovský formát seriálu aspoň s desiatimi dielmi.

Dave Mustaine je výborný rozprávač. Veľmi ma bavili jeho postrehy k fungovaniu kapely, tvorbe a skladaniu nového materiálu. Zaujímavé bolo sledovať aj jeho očividné protirečenia, keď v jednom momente vystupuje vo svojich spomienkach ako neohrozený líder MEGADETH a o pár minút sa vyhovára na manažment a nové schémy vyplácania peňazí, na ktorých stroskotala v 90. rokoch klasická zostava kapely. Najvýraznejší je tento paradox pri spomienke na časy albumu „Risk“ a čudnú spoluprácu s Budom Pragerom, počas ktorej Mustaine očividne nemal opraty svojej kapely pevne v rukách.

Veľmi ma zaujímalo, do akej miery bude v dokumente spomínaný David Ellefson. Je iba ďalším paradoxom, že spolupráca s ním a rozbeh MEGADETH v 80. rokoch by pre Mustaina mali byť rovnako dôležité, ak nie ešte dôležitejšie ako začiatky s Hetfieldom a Ulrichom. Namiesto toho sa Ellefson dočká jemnej výčitky, že mal v najtemnejších bezďáckych časoch MEGADETH aspoň svoju dodávku a v jednom momente dokonca zaznie iba pomenovanie „basák“. O ich vzťahu, turbulenciách, odchodoch a návratoch a definitívnom odchode nie je v dokumente vôbec nič.

Opäť sa samozrejme spomína METALLICA a Dave Mustaine sa opäť raz vyznáva, ako je nad vecou a so všetkým zmierený a ako mu v tom pomohla aj jeho vlastná verzia songu „Ride The Lightning“, ktorý je bonusom na novom albume. Predtým však nezabudne podotknúť, že chalanom neodpustil, že mu nezavolali, keď zomrel Cliff Burton. Spomienka na tie časy a vznik piesne „In My Darkest Hour“ patrí k najsilnejším momentom dokumentu.

Počas tejto návštevy kina som sa veru zabával lepšie ako na SLAYER a ich „The Repentless Killogy“ v roku 2019, alebo počas čudesného filmového dobrodružstva s názvom „Through The Never“ v roku 2013. Bavil ma rozhovor, aj keď mohol byť ešte hlbší a detailnejší, tešil som sa na každú novú pesničku, ktorú som ešte nepočul. Ak sa takto budú MEGADETH lúčiť celých päť rokov, čaká nás ešte veľa výnimočných chvíľ.