Kto by to bol povedal, keď sme si v roku 2007 vychutnávali čerstvý album „Ghostwalk“ od prešovských progresívnych deatherov WAYD, že to bude na dlhú dobu aj album posledný. Vlastne sme dlho žili v tom, že to je album aj definitívne finálny. Keď sa však skupina v posledných rokoch začala preberať k životu, bolo už len otázkou času, kedy sa dočkáme aj štúdiového počinu. Nahrávku „Reinvent“ sme dôkladne prebrali už v našej recenzii, ale keďže (štúdiový) návrat WAYD je pre mňa osobne jednou z veľkých udalostí na metalovej scéne za minulý rok, bolo potrebné všetko aktuálne dianie prebrať aj priamo s kapelou. Otázok sa zhostil gitarista Richard.

Nový album neprišiel len tak z čistého neba. Predchádzalo mu znovuobnovené koncertovanie WAYD. Ako vlastne vznikol nápad dať to znovu po rokoch opäť dohromady?

Môžem s tebou len súhlasiť, že to neprišlo len tak z pekla. Postupne sa naše pôsobenie v zahraničí menilo. Ako prvý sa zo zahraničia vrátil náš dnes už bývalý bubeník Braňo. Keďže som z Česka pomerne často jazdil domov na východ, stretávali sme sa v skúšobni a tam začali vznikať prvé náznaky výsledných skladieb.

Paralelne s týmto obdobím písali skladby aj Drahoš s Milanom, ktorí ešte pôsobili na Britských ostrovoch. Následne sa do Prešova vrátil aj Milan a nám bolo jasné, že budeme musieť pracovať na nových veciach, ktoré majú naši fanúšikovia – a nielen oni – možnosť vypočuť si na albume „Reinvent“.

Po nejakom čase sa však Braňo rozhodol ukončiť svoje pôsobenie v kapele WAYD, čo nás priviedlo k novej posile za bicími, Petrovi Jakubikovi (ex-PERVERSITY). Našli sme nové miesto pre skúšobňu a postupne sme sa dopracovali k jedenástim skladbám.

Drahoš ako hlavný textár, vokalista a basgitarista síce stále žije na ostrovoch, no dnes to už v spolupráci nepredstavuje žiadny problém.

Definitívne som vás zaregistroval späť na scéne v súvislosti s vašou účasťou v súťaži Wacken Metal Battle. Pomohla vám aj táto udalosť znovu naštartovať a zviditeľniť kapelu?

Osobne si myslím, že určite áno. Aj touto cestou by som chcel ešte raz poďakovať porote, že nás vybrala a napokon zaradila až do finálového večera vo Zvolene. Taktiež musím poďakovať našim fanúšikom, ktorí nás podporili, či už v Košiciach, alebo v už spomínanom Zvolene.

V čase, keď nás do súťaže prihlásil náš nehrajúci kapitán Martin, sme mali vnútornú dilemu – ísť či neisť, či sa to vôbec hodí a či by sme sa do tohto podujatia mali zapájať. Na koncerte v Košiciach sme dokonca vystupovali v novej koncertnej zostave, ktorú využívame v prípade, že Drahoš nemôže prísť na koncert. Basgitaru zastupuje Kajo a vokálne časti Števo. Pre Kaja to bola premiéra, ako sa patrí.

Nakoniec všetko dopadlo skvele. Všetky vystupujúce kapely predviedli kvalitnú hudbu, ktorú máme radi, a pozitívna odozva bola pre nás ďalšou motiváciou. Keď nám košickí fanúšikovia povedali, že sa Wayd po čase vynoril z bažín undergroundu, vedeli sme, že sme sa napokon rozhodli správne.

Takže nové skladby už vznikali v dobrej atmosfére prameniacej zo spokojnosti zo znovuobnoveného hrania. Ako rýchlo sa materiál dával dohromady a bol to nakoniec hladký proces, alebo to občas aj drhlo?

Ani nie. Nové skladby vznikali postupne, a to už skôr. Časť motívov vznikla počas pandémie, časť bola vymyslená ešte pred ňou. V období, keď k nám prišiel Peter a chopil sa bicích, dostavila sa spomínaná spokojnosť a zároveň aj potreba skladby dopísať. Občas to síce dosť drhlo, ale nedali sme sa odradiť.

Náš prístup k písaniu nepôsobil uponáhľane. Častokrát sme nechali skladbu nedokončenú a čakali na správny moment, keď to klaplo a všetci sme vedeli, že je to finál.

Keď boli skladby napísané, Drahoš v spolupráci s Chrisom doplnili texty a detailne dotvorili vokálne časti. Svoj podiel na nich mali ešte aj Milan a Števo. Následne sme mali jasnú predstavu, kde doplníme dychové a klávesové nástroje našich hostí.

Keď už sme u tých dychových nástrojov, tieto boli vždy poznávacím znamením tvorby WAYD. Keď po dlhej pauze vznikali nové skladby, pripustili ste si možnosť, že by v nich nezaznel napríklad saxofón, alebo bolo od začiatku jasné, že tam proste nesmú chýbať?

Pravdupovediac, na chvíľu sme pripustili situáciu, že by sme v nových skladbách nemali dychové nástroje.
Za saxofónom máme Gapu, ktorý je profesionálny muzikant, a z toho vyplýva aj časová náročnosť vzájomnej spolupráce. Keď sme Gapu po čase opäť oslovili k spolupráci, odpoveď sme mali hneď a bez váhania. Citujem: „Kedykoľvek, nájdem si na to čas.“

Bol to pre nás jasný signál a potvrdenie, že pri tvorbe nových skladieb môžeme so saxofónom počítať.

Na albume „Decadance“, ktorý sme vydali v reedícii aj na LP, sme však použili aj trumpetu a trombón. Zvuk trumpety sme si neskôr vyskúšali aj na koncerte v prešovskom klube Stromoradie s Tomášom Vojcovičom.

V skladbe „Limits of Introspection“, ktorá mala mať pomalú až funeral náladu, sa tento nástroj perfektne uplatnil. Tomáš spracoval tému, ktorá sa síce opakuje, no zároveň sa postupne rozvíja až do konca skladby.

Nakoniec sa tých hostí zišlo na doske viacej než dosť. Kde vlastne prebiehalo nahrávanie albumu? Z bookletu som sa dočítal len, že bicie sa nasnímali v M.F. Production Sound Studio.

Nahrávanie albumu prebiehalo v Prešove v štúdiu Martina Migaša, ktoré dnes nemá názov, no v minulosti sa nazývalo Perina. Reinvent je už tretí album, ktorý sme u Martina nahrávali („Barriers“, „Decadance“, remaster „Decadance“). Spoluprácu medzi nami možno označiť za dlhoročnú. Vedeli sme, čo od seba navzájom očakávať, keďže sa Martin v minulosti osvedčil ako výborný zvukový majster aj producent.

Bicie, ako si spomenul v otázke, nasnímal Martin Barla v Poprade, následne prebehla príprava projektu v réžii Jakuba Tirča. Marchello nahrával basgitaru v skladbe „Chains of Tradition“ u nás v skúšobni. Záverečný mastering dokončil Martin Migaš.

Možeš prosím detailnejšie popísať úlohu Jakuba Tirča? Mám rád jeho muziku, ale ako štúdiového mága ho zasa toľko nepoznám.

Jakub sa hudbe venuje komplexne a už pri prvej komunikácii s Martinom Migašom o nahrávaní albumu „Reinvent“ bola navrhnutá spolupráca. Ak by som mal detailnejšie opísať Jakubovu úlohu na tomto projekte, súbory nasnímaných bicích smerovali práve k nemu. Následne pripravil formát projektu a po dohode s Martinom nastavil zvuk tak, aby bolo možné v práci pokračovať v Martinovom štúdiu.

Z technického hľadiska to vnímam ako efektívnejšiu cestu k ďalšej práci. Jakub nám vo výsledku čiastočne pomohol aj so zvukom gitár.

Zvuk gitár a vôbec celej kapely z môjho pohľadu plne nadväzuje na staršie albumy a pritom si drží aj modernú, myslené súčasnú tvár. Ako náročné bolo premostiť váš sound z druhej polovice nultých rokov do horúcej súčasnosti?

Ako som uviedol vyššie, práca na výslednom zvuku bola predovšetkým v rukách zvukového majstra Martina Migaša. Z veľkej časti sme sa spoliehali na jeho uši. Nadväznosť na staršie albumy nebola naším primárnym cieľom, no prirodzene k nej zrejme došlo.

Používame štandardné ladenie gitár a vokálne časti sú ovplyvnené najmä časom a skúsenosťami. Osobne si myslím, že kombináciou zvuku bicích, ku ktorému sme tentoraz pristupovali trochu inak, a vylepšených technológií sme dosiahli finálnu podobu soundu. Z môjho pohľadu je aktuálny zvuk na albume „Reinvent“ doposiaľ náš najlepší a poslucháči si ho môžu naplno vychutnať na kvalitnej audiotechnike.

Album bude k dispozícii aj na vinyle a bude zaujímavé sledovať reakcie fanúšikov pri následnom porovnaní.

ČTĚTE TAKÉ

WAYD - Reinvent

Když si tak občas povzdechnu nad tím, jak nestíhám komplexně sledovat proud nových a nových metalových nahrávek, tak se během těchto úvah nezřídka dostanu i k tématu reunionů. Poměrně výrazný podíl na aktuálních nových albech mají právě kapely, jež se po letech znovu daly dohromady anebo jen probraly ze „zimního spánku“. A pokaždé si řeknu – tak tohle už jsem ani nečekal! V případě slovenských WAYD nejsem schopen jednoznačně určit...

WAYD - Reinvent

Když si tak občas povzdechnu nad tím, jak nestíhám komplexně sledovat proud nových a nových metalových nahrávek, tak se během těchto úvah nezřídka dostanu i k tématu reunionů. Poměrně výrazný podíl na aktuálních nových albech mají právě kapely...

Plánujete pre vinylovú verziu aj špeciálny mastering?

Áno, tento už máme hotový. Prvú skúsenosť so špeciálnym masteringom pre vinyl sme získali pri práci na reedícii albumu „Decadance“, ktorý sme spracovali s novým dizajnom a ktorý si fanúšikovia môžu, vzhľadom na dĺžku nahrávky, vypočuť vo forme dvojalbumu.

V tejto chvíli čakáme na samotné lisovanie vinylovej verzie „Reinvent“ a veríme, že záujemcovia budú spokojní aj s vizuálnym spracovaním.

Poďme sa pozrieť na textovú stránku veci. Album začína pekne zostra skladbou „Algorithms of Hate“ a teraz nemyslím ani tak jej našlapané tempo, ako skôr textové posolstvo. Sú pre vás sociálne siete až takým zlom alebo ich vnímate podľa hesla „Dobrý sluha, ale zlý pán“?

Drahoš: Nápad a názov skladby je odo mňa, aj pár riadkov a všetko potom dotvoril Chris Keech, ktorý tam pridal do niektorých veršov aj trochu satiry.

Sociálne média sú fajn vynález, ale čím viac prispievajú k polarizácii spoločnosti a sú vystavané tak, aby nenávisť predávala. Tak sme si do toho trochu rýpli…

Velmi úderný je aj text ku skladbe „Marble“. Vo svojej stručnosti však zároveň ani nie je úplne priamočiary. Vnímam ho ako istú formu povzdychu chlapa v stredných rokoch nad niektorými aspektmi súčasného života. Alebo je to celé tak trochu inak?

Ak budem parafrázovať autora textu Milana, podľa prepisu z diktafónu je význam skladby „Marble“ nasledovný:

„Takže Marble je o odhodlanosti človeka, ktorý sa jednoducho nevie zaradiť do spoločnosti. Je „stará škola”, a proste z tohto vychádza. Zdá sa mu moderný svet veľmi vzdialený a jednoducho nevie čo ďalej, nevie ako sa pasovať s vlastným životom.

Má všetko, všetkých päť P, má všetko, čo má mať, akurát nezapadne do spoločnosti len kvôli tomu, že spoločnosť vyžaduje ešte niečo viac. Stráca sa medzi životom a smrťou a skúša ten svet opustiť nejakým spôsobom. Akurát sa mu to nedarí a vlastne sa stýka s tým, že keď to aj skúsil, tak „Jumped From The Roof“. Že akože skočil z nejakej strechy a aj tak prežil. Takže jednoducho to utrpenie pretrváva.

Čiže je to o tom, že nie je ten svet pre každého taký istý. Nie je ten measure (ako porovnanie) taký istý. Ty môžeš byť čistý duchom, môžeš byť akokoľvek dobrý, ale akonáhle nemáš ten správny job, ktorý ti pokryje všetky dodávky a všetky, všetky proste veci, ktoré ty potrebuješ zaplatiť v živote a ešte aj žiť, tak potom si na hrane. A sú ľudia, ktorí s tým bojujú, ale sú ľudia, ktorí s tým nevedia bojovať. O tom je text v Marble.“

Dá sa podobná odhodlanosť aplikovať aj na váš návrat na scénu? A pokiaľ ano, bojujete s podobnými pocitmi vzdialenosti a odťažitosti súčasnej hudobnej (metalovej) scény?

Tu by som povedal, že nie. Hudba nás baví, drží pri živote a je pre nás predovšetkým koníčkom. Pri tvorbe albumu „Reinvent“ sme vnímali určitú slobodu, ktorú sme sa snažili preniesť aj do jednotlivých skladieb, rovnako ako do samotného prístupu k ich písaniu.

Súčasná hudobná scéna je nesmierne pestrá a práve to nás baví. Ak to porovnám s hudbou, ktorú sa snažíme tvoriť, tá vzdialenosť medzi nimi je skôr kratšia než väčšia.

V skladbe „When Less Is More“ zaznie aj vaša materská slovenčina. Opať pomerne naliehavý a úderný text. Ako vznikol nápad skombinovať angličtinu so slovenčinou a prečo práve v tejto skladbe?

Autor textu je opäť Milan. Myslím, že najprv mal pripravenú práve slovenskú časť. Raz nám v skúšobni zahral motív, neskorší refrén skladby, a k tomu pridal pracovnú verziu textu v slovenčine. Sedelo to tam strašne dobre a chvíľu sme sa zamýšľali, ako to bude znieť v angličtine.

Následne niekto prišiel s nápadom, aby sme refrén nechali v slovenskom jazyku, a tak sme to všetci ešte zvážili. Nakoniec sme sa rozhodli presne tak, ako to poslucháči môžu počuť na aktuálnom albume.

Pripájam aj odpoveď od Milana:

„Refrén bol spontánný nápad pri opakovanom hraní refrénu na gitare doma. Keď som nafrázoval a zaspievla na skúške po prvý krát, okamžite sa všetci zhodli, že to musí tak zostať. Aj keď sme sa to snažili preložiť do angličtiny, nebolo to ono. Následne Drahoš a Chris spojili hlavy a dopracovali celú časť anglického textu.“

Aké sú najbližšie koncertné plány WAYD? Uvidíme vás aj v Českej republike?

Najbližšie budeme hrať v košickom Colloseu a v máji v Modrej Vopici v Prahe. Tešíme sa na českých fanúšikov. Samozrejme, na koncertoch dostanú priestor predovšetkým skladby z albumu „Reinvent“.

WAYD sú teda definitívne zpäť. Je energia z vášho návratu momentálne na takej úrovni, že už pripravujete nové skladby, alebo si v tomto smere budete počínať uvážlivejšie a dáte tomu patričný čas?

Výrazne väčšia energia prišla už počas práce v nahrávacom štúdiu. Na nových skladbách priebežne pracujeme a osobne verím, že tentokrát prinesieme poslucháčom nové songy skôr. Cítime potrebu rozvíjať „Reinvent“, čo však neznamená, že budeme recyklovať aktuálny album – skôr ho chceme doplniť o nové prvky.

Ďakujeme za zaujímavé otázky a priestor vo svete Metalopolisu. Ďakujeme aj poslucháčom a čitateľom za podporu, ktorá pomáha napredovať metalovej scéne.