S odstupom času si myslím, že sme v redakcii „Absolute Elsewhere“ tak trochu podcenili; že sme to s mudrovaním o tom, že to je síce výborná doska, ale nie „až taká výborná, akou by mohla byť“, mierne prehnali.

Na mňa osobne dnes, čosi vyše roka po vydaní, funguje album bez výhrad. Teoretizovanie o tom, či sú art-rockové pasáže doslovnými citátmi ich vlastných – priznaných či nepriznaných – predlôh, a či sú na deathmetalový základ napasované nasilu či organicky okrem času prekryl jednoduchý fakt, že obe mamutie skladby – „The Stargate“ aj „The Message“ – sú postavené na v rámci žánru nevídanom skladateľskom a „songwriterskom“ kumšte a plynú tak prirodzene, že štyridsaťminútová nahrávka ubehne ako nič.

A tak som sa na sydneyskú štáciu „Absolute Elsetour“, osemdesiatzastávkového turné, ktoré sa začalo v deň vydania „Absolute Elsewhere“ v domovskom Colorade (a v ktorom po roku a dvoch mesiacoch začiatkom decembra aj skončí) nefalšovane tešil. Ešte o kúsok viac po oznámení, že ako predkapela sa k BLOOD INCANTATION pridajú ekletickí inštrumentalisti SECRET CHIEFS 3 Treya Spruancea, a že koncert bude, rovnako ako väčšina na austrálskej časti turné, vypredaný.

Manning Bar je klub s päťdesiatročnou históriou, sídliaci v strede historického kampusu University of Sydney s rozlohou menšej mestskej časti. To, že bude ozaj plno, potvrdzuje mnohohlavý, prevažne čierny had vinúci sa od vstupu až za roh ulice – prekryv s publikom OASIS, ktorí v tom istom čase hrajú v olympijskom parku, je asi minimálny.

Dovnútra sa dostávam v najlepšom možnom čase: od stolíka s merchom ma ťahajú prvé tóny SECRET CHIEFS 3: viac než kapely voľného združenia. Jej ťažiskom a jedinou konštantou je Trey Spruance, avantgardná gitarová legenda, ktorej bleskový presah do mainstreamu nesie meno „King For A Day... Fool For A Lifetime“ (a zápis do histórie metalu zase MR. BUNGLE). Odkedy som Spruancea videl v roku 2008 prvýkrát – vtedy ako člena koncertnej zostavy polozabudnutého, nedoceneného zoskupenia ASVA – sa v podstate nezmenil. Dokonca aj hábity, do ktorých boli napriek zjavnému teplu na pódiu navlečení všetci SECRET CHIEFS 3, vyzerali podobne ako ten, ktorý mal na sebe pred skoro dvadsiatimi rokmi.

Po hudobnej stránke však išlo o čosi úplne iné: hodinový, introvertný set, až na úklony medzi skladbami úplne bez komunikácie s publikom, vtiahol hneď na začiatku. Rytmicky komplikovaná, multikultúrnymi inšpiráciami prešpikovaná hudba bola na jednej strane akoby protipólom, na strane druhej akoby perfektným doplnkom BLOOD INCANTATION.

Práve paradox spájania zdanlivo nespojiteľného definuje tak „Absolute Elsewhere“, ako aj reakciu hudobného sveta naň. Rovnako príznačný bol výber skladieb, ktoré setu BLOOD INCANTATION predchádzali: krautrockovú „Surrounded By Stars“ od AMON DÜÜL II z 1972 nasledovali „Spirit Of The Water“ od CAMEL z 1976 a, rovnako ako na zbytku tour, tesne pred nástupom headlinerov „Pocket Calculator“ od KRAFTWERK z 1981. (A na samý koniec – po ich definitívnom odchode do backstage – z reprákov zaznel „Wind Of Change“ od SCORPIONS, slaďák ktorý som nepočul snáď od diskotéky na lyžiarskom zájazde na základnej škole.)

Po tomto retro-intre sa na minútu presne otvorila očakávaná hviezdna brána a zaznel úvod „The Stargate“. Presne podľa očakávania odznela celá „Absolute Elsewhere“, s očakávanými vrcholmi: pasážou okolo sloganu „all life is temporary; what lasts is consciousness“ a geniálne primitívnou deathmetalovou hobľovačkou v strede „The Message“.

Prenos ambiciózneho štúdiového diela na javisko vyšiel BLOOD INCANTATION o triedu lepšie ako kolegom a krajanom IMPERIAL TRIUMPHANT. Kým nedávny sydneyský koncert druhých menovaných skončil zvukovou guľou, Paul Riedl a spol. si ošetrili zvuk aj komunikáciu s publikom. Aj po roku strávenom na cestách zvládli vtipkovať, a do skladieb sa opreli s energiou muzikantov, ktorých živé hranie jednoducho baví. A špeciálny „shout out“ od hudobníkov k hudobníkom si zaslúžil Stuart Prickett (svojho času členom koncertnej zostavy MOURNFUL CONGREGATION), ktorý bol kdesi v strede tisícky spokojných divákov tiež.

Takže som sa na konci reportu vlastne dostal k rovnakým záverom, k akým sa prepracoval Dalas už v apríli v Prahe. Aj napriek predvídateľne rovnakému setlistu sa BLOOD INCANTATION zaradili ku kapelám, ktoré sa oplatí vidieť, v rovnakej miere kvôli talentu aj nasadeniu.