Čisto dámskemu deathmetalovému kolektívu som sa tu venoval pred jedenástimi mesiacmi a teraz sa bližšie pozrieme na ďalší. Newyorská svorka CASTRATOR začínala ako medzinárodný projekt s členkami z Mexika, Nórska, Švédska, Kolumbie a USA, najneskôr od debutového albumu „Defiled In Oblivion“ ide však o čisto americkú zostavu, ktorá sa na novinke z augusta tohto roku ešte zmenila, lebo „donna è mobile“. „Coronation Of The Grotesque“ stvorili R.M., teda Robin Mazen, basáčka známa od DEATH uctievajúcich GRUESOME a hrajúca aj u priekopníčok „all female“ death metalu DERKÉTA (z generácie MYTHIC a DEMONIC CHRIST), bubeníčka Carolina „C.“ Perez, pôsobiaca tiež v pomerne solídnych klasicky deathmetalových HYPOXIA, vokalistka Clarissa Badini a gitaristka Sara Loerlein.

Nový album týchto ostrieľaných hudobníčok obsahuje deväť vlastných skladieb a jeden cover. Opäť vychádza u coloradských Dark Descent Records orientovaných na death, black a doom metal, ktorých vkus v oblasti kovu smrti sa prikláňa k zlobnému, ponurému a rúhavo ničivému poňatiu žánru vychádzajúcemu z jeho klasickejšej deväťdesiatkovej podoby. Páči sa im to teda skôr násilne, priamočiaro a temne. Tieto požiadavky CASTRATOR spĺňajú dokonale, album servíruje divoký a agresívny deathmetalový hukot, ktorý je po všetkých stránkach vypracovaný, ale nenaháňa ekvilibristickú techniku, skôr sa prepracováva k podstate. Buráca v rýchlych tempách, tu a tam v náklepoch, rovno a agresívne, s drviacimi i zavýjajúcimi gitarami, bičujúcimi sólami, divokými rytmami a hlbokým revaným aj ťahavým vokálom v duchu 90. rokov, ktorému občas kontruje zlovestná škriekajúca poloha. Miestami vyskočí odkaz na klasickú tvorbu CANNIBAL CORPSE (gitary) alebo MALEVOLENT CREATION (útočnosť), a temnota, rovnako ako harmónie, pripomenú IMMOLATION.

Textové posolstvá sa zaoberajú víziami utrpenia, krutosti, bolestného umierania, neraz majú protináboženský podtón. Páči sa mi, že napriek krvavej a ponurej obraznosti nečítam o šokovanie alebo znechutenie sa usilujúce výplody z klávesnice frustrovaného prostáčika. Poslednou skladbou je cover „Metal Command“ z debutového albumu US thrash klasikov EXODUS. Chvíľu som rozmýšľal, načo tam vlastne je, ale v deathmetalovom prevedení sa postará o odľahčene bujarý záver albumu s textom, ktorý nerieši nič vážneho, len oslavuje metal. Celkovo veľmi vydarený divoký smrtiaci výprask, niekedy na hranici staroškolského BDM. Na ozajstné docenenie potrebuje čas, predsa len sú dnes takýchto kapiel zástupy, ale kvalita sa pozná.

(Kto by to chcel vyslovene brutálne, nedávno som natrafil na EP z roku 2019 od skupiny GRENOUILLE, tri Francúzky hrajú brutal death v štýle BRODEQUIN s textami inšpirovanými románom Parfum od Patricka Süskinda, ktorý je sám o sebe také trochu iné čítanie.)