SADNESS - Spring 2025
Intimní, zasněné album, které si mě podmanilo už při prvním poslechu. Post-rock ve své nejkřehčí podobě, lo-fi zvuková estetika, epické smyčce a občasné screamo s jemným dotekem blackgaze. To vše v dokonalé harmonii.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V podstate na deň presne rok od úspešnej premiéry Garden Metal Festu prebehlo v Secret Garden alebo Skrytom dvore jeho druhé pokračovanie. Podobne ako minule zo šiestich plánovaných účinkujúcich nakoniec zahrali piati, takže keď som o pol piatej vkročil na príjemné nádvorie na Moyzesovej ulici v centre, zistil som, že aj keď je sobota „deň upratovací“ a na domácnosť sa nekašle, uvidím celý program.
Na pódiu sa už chystali veľkokrtíšski MOTORSCREAM PROJECT, ktorí tento „vreckový“ open air otvárali. Deviaty rok fungujúca štvorica ostrieľaných hudobníkov, prinajmenšom z troch štvrtín veteránov scény – Renato (bicie), Pali (gitara) a Marek (basa, spev) majú od 90. rokov odohrané v skupinách DARK MORDOR, MIDNIGHT SCREAM, UNDESIRABLE, ktoré si určite pamätáte, ak sa o SK scénu zaujímate už odvtedy, a druhý gitarista Michal, takto vizuálne mladší ročník, v MS hral tiež. Pôvodné kapely pánov sa pohybovali prevažne okolo melodickejšie podaného thrash metalu, tá ich terajšia duní na pomedzí heavy metalu, hard rocku a rokenrolu. Ak by sme ich tvorbu zjednodušene nazvali „motorkársky tvrdý rock“, veľmi by sme sa nepomýlili. Príjemné, pohodové vystúpenie zavŕšili covermi „Iron Fist“ a „Ace Of Spades“.
Krtíšania boli takisto kapelou, z ktorej sa podarili najlepšie fotky, denné svetlo má svoje výhody. Už ho ubúdalo, keď sa do práce pustilo prvé z dvoch riadnych pritvrdení. Košickí ALL THE FURY predstavili nového gitaristu Dalibora (JUŽNÁ 3D) a takisto výber skladieb zo zatiaľ posledného albumu „Layers“ a k nim niečo nového. ATF hrajú kvalitný melodický death metal spracovávajúci klasiku s modernejším prístupom, istený hráčskymi i skladateľskými schopnosťami hudobníkov a Števovým hrdlom. Keď ho počúvate, hovoríte si „sú tu ešte ľudia, ktorí vedia poriadne zrúknuť“ – myslím, že od „ľahkého“ melodeathu až kamsi po výlevkové BDM končiny sa môže s istotou vydať kamkoľvek. Publikum si ich iste užilo, zábavné bolo, že najviac sa odviazali gitaristova a spevákova dcéra, dievčatká mali dokopy možno päť rokov, v sobotu to proste bolo také milé, rodinné.

Do tretice najväčší bes večera a spolok, na ktorý sme boli zvedaví najviac. BRUTE konečne v koncertnej zostave. Na tomto Steve (gitara, hudba, texty) niekoľko rokov tvrdo pracoval a keď sa po dlhšom zvučení v zostave gitara, vokál, bicie a basa pustili do práce, bolo to tam. Síce s gitarou, ktorej malo ísť vonku viac, ale počuli sme skrátka sofistikovanú deathmetalovú bandu tvoriacu v mantineloch klasika, technika, brutalita – krutý náklad so zverským vokálom aj citom pre melodiku. Takú, ktorá má v tejto zostave nakráčať do štúdia a nahrať tie nové, veľmi sľubne znejúce skladby. Pár dní po tejto premiére je ale všetko inak, „split-up“ je už aj oficiálne na Archívoch. Nepátram prečo, šťastný nie som, veľmi som im držal palce, až takýchto dobrých deathmetalových kolektívov tu nikdy nebolo dosť, viem si však predstaviť, že rozhodnutie tohto typu sa nerobí ľahko.
Po deathmetalovej náloži padlo vhod melodické a náladové zvoľnenie. O to sa postarali prešovsko-sabinovskí gotickí metalisti GLOOM v šesťčlennej zostave s vokalistkou na permanentnom hosťovskom poste, novým gitaristom Lukášom (SICK SALVATION atď.) a druhým zaskakujúcim zo SLIGHT LIE. V tzv. „fínskych“ spolkoch možno platí, že na pódiu musí byť chlapík v klobúku, tentokrát ho vyfasoval gitarista, po chvíli si ho zložil. GLOOM čo do inšpirácie hľadia na sever, ak vám to spraví dobre, obviňte ich z vykrádania čohokoľvek, tuším TO DIE FOR a podobne, mne osobne ich hudba môže pripadať aj ako „HIM, len viac metal“, ale ide o to, že okrem jednej skladby z chystanej novinky som poznal všetky a počúvali sa dobre. Niekomu by možno sadol hlbší, dôraznejší vokál, ale zase nemusí každý nasilu znieť ako Peter Steele, aj tak to nie je ten typ gotiky. V závere setu sa o čosi začal pokúšať dážď, počasie bolo po tie dni trochu lotéria, ale nakoniec sa rozhodol nechať si niečo aj na ďalší víkend.

Záver bol v réžii usporiadateľov WASTAGE. Tí okrem novšej tvorby načreli aj do starších čias a pripomenuli si tak bývalých členov, ktorí už nie sú medzi nami. Razantné vystúpenie celkom vhodne rozprúdilo krv, lebo potme sa už citeľne ochladilo. Thrash metal, groove, hard core, to sú štýly, z ktorých WASTAGE čerpajú a šikovne, chytľavo ich kombinujú. V novšej tvorbe dostávajú priestor takisto prvky elektroniky, aby sme si pripomenuli, že metal nemusí nevyhnutne byť múzeum a netreba sa báť skúsiť aj niečo menej tradičného. Fajnšmekri hudobných výkonov mali možnosť užiť si umenie bubeníka Mira, Bohuš je skúsený frontman a celej štvorke to šlape. Napriek tomu, že deň predtým bol v Colle koncer poľských HATE a kežmarských MACHINA BAPHOMETA (naučil som sa, že ak sú dve akcie po sebe, treba sa rozhodnúť, čo chcem vidieť a počuť viac), prišlo dosť ľudí na to, aby sa usporiadatelia aj účinkujúci cítili spokojní a vôbec ma neprekvapí, ak sa tu o rok stretneme opäť.

Intimní, zasněné album, které si mě podmanilo už při prvním poslechu. Post-rock ve své nejkřehčí podobě, lo-fi zvuková estetika, epické smyčce a občasné screamo s jemným dotekem blackgaze. To vše v dokonalé harmonii.
Udělat dokument o vzniku vlastní poslední desky a k tomu přidat ještě samostatný soundtrack, to už chce kus odvahy. Denverští se však ničeho nebojí a servírují nám kosmický ambient coby pastorální protiváhu k „Absolute Elsewhere“. Citlivé a meditativní.
Už to není zrovna nejaktivnější kapela a navíc úplně jiná, než ta z nultých let, ale Italové i přes odklon z přehlednějších rockových struktur nezapomněli tvořit muziku plnou nostalgické atmosféry a sladkých podmanivých melodií.
V žánru, kde ještě nedávno byli za mladou naději, je dnes konkurence nesmírně tvrdá. Vědomi si tohoto faktu připřavili KHEMMIS svěží mixturu různých doomových odnoží s typickým zámořským feelingem. Není to nic revolučního, ale poslouchá se to moc dobře.
Celá léta si říkám, proč se tak výborný interpret nedá dohromady i s dobrým skladatelem. Takový hlas a takové mrhání talentem! Četní hosté tu nahrávku možná zpestří, ale nezachrání. Je to opět jen hezky zhudebněná a ve studiu vyšperkovaná nuda.
Skotské duo navařilo naprosto pohlcující a opojnou synťákovou mlhu, ve které cítíte ambient, downtempo i psychedelické vlivy v nejasných tvarech, které mě nepřestává bavit objevovat a obdivovat.
Nielen BESNOU je súčasný slovenský black metal živý. Novinka rozhľadených Stredoslovákov určite rozbúri mútne vody domácej scény. Je to sofistikované, má to hĺbku, temnotu a hnev; slovenské aj anglické texty a super zvuk. Prudko počúvateľné dielo!





