Domácu grindcoreovú stálicu čaká v 33. roku existencie masívna zmena v obsadení, keďže sa uvoľnili miesta na poste basgitaristu a vokalistu. Držím palce, aby sa prípadní noví záujemcovia ukázali byť po každej stránke posilami. Rozlúčkou niekoľko rokov fungujúcej zostavy Ivan Babilonský (gitary), Gabi Kunai (vokály), Ján „Stu“ Ragančík (basgitara) a Matúš Špak (bicie) je päťskladbové EP „Svine“. Ide o nástupcu inej „krátkometrážnej“ nahrávky „Universe, Milk, Structures“  a skoro sedemročnú pauzu kapela vyplnila singlami „AARGH“ (Youtube zrušil pôvodnú verziu videa k nej, lebo niekoho z nej zabolelo vzadu, vyplakal sa, že mrzké obrázky, v texte sa mrzko hovorí o ich autorovi – stepnom hitlerovi, „to kak oni magut tak?!“), „Instanity“, „Les“ a „Sviňa“.

OBLITERATE si po väčšinu fungovania vystačili s angličtinou, možno ste si však všimli, že od predošlého EP si do textov našla cestu aj rodná slovenčina, ktorá obzvlášť pri pálčivých a v svojstojnej rodnej hrude zakorenených témach rýchlejšie nájde cestu k poslucháčovi, adresátovi, teoreticky aj k tomu, kto text inšpiroval (po tom stečú ako chrcheľ po skle, inak by sa neprelízal tam, kde je). Novinka je v slovenčine komplet, skladby „Hovadiny“, „Zmizni“, „Hnev“, „Svine“ a „Díleri strachu“ by sa po textovej stránke dali zhrnúť asi ako „autorovi definitívne buchli sadze z toho, akým degenerovaným a idiotským smerom sa uberá svet, ako žije medzi populáciou, ktorá po inteligenčnej stránke už ide evolučne z kopca, kus po kuse je tackajúcou sa demonštráciou Dunning/Krugerovho efektu, ako sekta sa klania výkvetu chamrade, nech už ide o politikov alebo mudrcov zo sociálnych sietí, kolaboruje s úhlavným nepriateľom a všetko len kurví“.

Natvrdo, bez servítky, žiadne ctenie „iného názoru“ alias najbohapustejších, najlepšie aj nenávistných sprostostí.. Takže nič pre „veľkú metalovú rodinu“, ktorá chce svoj malý bezpečný svet, kde „metal má ľudí spájať“, „na textoch nezáleží, podstatná je hudba“ (ale hlavne nezaujať postoj, to zase bacha!) a „politika sa nemá ťahať do hudby“. Ak to máš inak, vyfasuješ päť krutých grindcoreových kusov, podaných zdravo technicky, ale nárezovo, agresívne, energicky, dravo a výbušne. Je to v zásade na extrémnom podaní založená priamočiara drvička, netreba hneď čakať psycho-exhibície ako MARUTA, CROWPATH či ANTIGAMA, ak, tak len zľahka. Skrátka dielo nadaných a skúsených hudobníkov s prehľadom o tom, čo sa deje mimo mantinelov grind coru. Divoký hnev z hudby strieka na všetky štyri svetové strany, hrnú sa náklepy, drvivé riffy, spomalenia s disharmonickým industriálne zafarbeným trhaním strún i pár ponurých náladových pasáží. Skladby nie sú podľa jedného vzorca, vokály sú dosť zrozumiteľné aj v najbesnejších polohách a na zvuk z Fork In The Eye sa dá spoľahnúť vždy. Čistokrvný, hutný grind súčasného strihu, pekelne a rovno do ksichtu rozzúrený vo vyšinutých časoch.