Mám dojem, že kariéra týchto výrazných predstaviteľov amerického black metalu ABIGAIL WILLIAMS bola vždy o hľadaní formy, tváre a cesty. Žiadny z doteraz vydaných albumov nepriniesol nejakú plne ustálenú podobu; a ak áno, tak ju bolo možno nájsť len niekde hlboko v jadre nahrávok. Pravdupovediac, neinak tomu je aj na novinkovom „A Void Within Existence“. Ken Sorceron bol so svojou tvorbou vždy skôr na okraji záujmu a som toho názoru, že trocha neprávom, nakoľko jeho diela majú v sebe niečo, čo ich vždy odlišovalo od zvyšku masy žánrového schématizmu. Tiež mám pocit, že originalita a nápady s rastúcim počtom albumov skôr gradovali a každý priniesol iný a originálny pohľad na extrémnu hudbu zakliatu v okovách čierneho kovu. 

Hneď úvodný nástup je impozantný. „Life, disconnected“ začína dramatickými gitarami v pomalom valcujúcom tempe, ktoré od druhej minúty smeruje k intenzívnemu jadru disonantných riffov ako aj rýchlejšiemu záveru skladby v (len zdanlivo) chaoticky prepletajúcich sa sólach. Rovnako originálne sú poskladané vrstvené vokály, ktoré posúvajú kreatívny rozmer kompozície ešte o kúsok ďalej. Pitvem to, pretože ABIGAIL WILLIAMS v rozšírenej zostave nasadili hneď na začiatku latku poriadne vysoko a len touto skladbou prekonávajú väčšinu svojej minulosti. 

Celkovo vyznieva nahrávka veľmi eklekticky a dotýka sa tématiky existenčnej prázdnoty, k čomu využíva celé spektrum extrémnych výrazových prostriedkoch, ktoré sa striedajú v prepracovaných a pestrých štruktúrach skladieb bez náznakov šablónovitosti. Širokospektrálne plochy, využitie rôznych ambiencií, akustických nástrojov ako aj čitateľných melódií poukazujú na to, že do skladania šlo veľa času a energie. Potom tu máme rôzne drobnosti a detaily, ktoré tento aspekt podčiarkujú, akými je napríklad podprahová rytmika v „Talk To Your Sleep“. Celkovo je agresívna a komplexná rytmika spolu s bohatým vrstvením a gradovaním často originálnych hudobných motívov najsilnejšími aspektami nahrávky.

Ďalším pozitívnym prvkom je to, že každá zo skladieb vytvára svoj ideovo hudobný mikrosvet, ktorý konverguje k centrálnym témam nahrávky. Najďalej od neho je záverečná „No Less Than Death“. Jej hlavným aspektom je melodický spev v oddychovejšom odtieni, napriek tomu sa jedná o náladovo ťažkú záležitosť postupujúcu k dramatickému záveru s harmonicky vyhroteným sólom. Tieto kontrasty zdobia celú stopáž, ktorá je síce v sumáre kratšia, ale objemom nápadov a motívov vzniká dojem omnoho širšieho hudobného diela. Vyzdvihovať je možné rôzne fragmenty aj celky akými sú chaoticky rýchla riffovačka v „Still Nights“ s kvalitným náklepom a zaujímavým vokálom, na dvoch kontrastoch postavená „Nonexistence“ ako výrazovo priamočiarejšia „Void Within“.

Okrem hudobných rozmerov má „A Void Within Existence“ aj svoju ideovú aj grafickú hĺbku s (opäť) obzvlášť vydareným obalom a súvisiacimi textami s filozoficko/psychologickým presahom existenciálnych tém. Tie synergicky korešpondujú s hudbou a prinášajú často atmosféru nie nepodobnú starým LURKER OF CHALICE alebo novším BLUT AUS NORD v poslucháčsky prístupnejšom, prívetivejšom obale. 

Ako celok hodnotím len v superlatívoch, baví ma aj čitateľný vyvážení zvuk, komplexné skladateľské postupy a celková éterická až ambientne ponurá atmosféra nahrávky, ktorá rezonuje s jej hlavnou ideovou tématikou. Kena Sorcerona považujem za jedného z lídrov americkej blackmetalovej scény, ktorý dokazuje, že estetika žánru nemá ani zďaleka prebádané hranice.