UNALIGNED - A Form Beyond
Na label Transcending Obscurity je spolehnutí, debut téhle americké skupiny je po všech stránkách dotažené dílo usazené v techničtější deathové poloze. Sice tradiční a nijak objevné postupy, ale šlape to na výbornou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Moin! Keď sme ráno prichádzali do areálu, práve sa zvučili KING DIAMOND a GOJIRA na dvoch obrovských pódiách ďaleko od seba. A my sme boli rozhodnutí zbaliť si veci, vytiahnuť auto zo zablateného kempu a vyraziť smer Slovensko. Ale keďže sme traja vysokoškolsky vzdelaní muži v dokonale zladenom projektovom tíme menom Wacken 2025, zrodil sa odvážny logistický plán s čo najhladším odchodom z kempu a nájdením parkovacieho miesta v dedine.
Všetko vyšlo dokonale, Honda s pohonom na všetky štyri kolesá zvládla kritických 20 metrov blatovej spúšte a dokonca aj miesto pred obchodným domom sme našli úplne bez problémov. V tejto chvíli je nám už jedno, či prídu búrky a nemusíme sa ani strachovať, koľko budeme v noci čakať na traktor, kým nás vytiahne zo stanového mestečka. Pri návrate do areálu nám z diaľky hrali DESTRUCTION hitovku „Curse The Gods“, my tých našich metalových bohov v tejto chvíli z celého srdca velebíme.
Včerajšok priniesol vyhodnotenie súťaže Wacken Metal Battle. Tento rok bol víťazný pre švajčiarsku kapelu EXPELLOW, ktorú som mal vo svojom hlasovaní na treťom mieste. Tým sa môj vkus s väčšinovým vkusom kolegov porotcov preťal na jednom jedinom mieste, ďalšie miesta obsadili kapely z Indie (ja som vám to vravel), Fínska, Argentíny a Bulharska. REFORE získali najviac bodov z našich kapiel v doterajšej histórii súťaže. Z tridsiatky súťažiacich skončili na 14. mieste, hlasovalo za nich 6 porotcov a získali 18 bodov. Čo je však najdôležitejšie, zahrali si na jednom z najväčších metalových festivalov na svete a to je zážitok na celý život.

Z diania na veľkých pódiách som stihol čriepky LANDMVRKS – na Brutale sa na nich veru pozriem bližšie, znelo to od týchto útlych francúzskych chlapcov veľmi nádejne. Na pár minút ma očarila radostná retro nálada od ANGEL WITCH, z diaľky som videl dokonalú wackenovskú kombináciu UDO a DORO. Na poriadny celý koncert som sa však vybral až o siedmej večer, a to rovno do prvého radu.
Som taký starý, že si pamätám koncerty KYLESA na Brutal Assaulte, keď mali dvoch bubeníkov v zostave. Včera stačil iba jeden, lebo to bol istý Roy Mayorga, ktorého ste možno zachytili v takých „nenápadných“ kapelách ako MINISTRY, SOULFLY, STONE SOUR či HELLYEAH. Na basu tu, rovnako ako Roy, od minulého roku hrá John John Jesse, ktorý pôsobil v starej crustovej smečke NAUSEA a je známy najmä ako výtvarník na hc-punkovej scéne. KYLESA vydali svoj posledný štúdiový album pred desiatimi rokmi, ale naživo im to hrá v tejto zostave úplne fantasticky. To bol tlak, to bola rezanica, riffovačka v krásnom zadymenom sludgeovom zvuku. Jedna hitovka za druhou, fanúšikovia si išli hlavy odheadbangovať. A ja s nimi. Laura Pleasants mala oblečené perfektné tričko BOLT THROWER a tak celkovo bola neodolateľná. Skvele jej sekundoval dlhoročný parťák a ďalší pôvodný člen kapely – Phillip Cope. Vynikajúci koncert, jeden z najlepších z tohtoročného Wackenu.

Aj ďalší výborný koncert bol v znamení silnej ženy zdanlivo bez veku, plnej energie a kreativity. Candace Puopolo a jej WALLS OF JERICHO boli pre mňa jasnou voľbou, aj keď hrali proti DIMMU BORGIR. Nóri boli podľa mojich kolegov skvelí, takže si ich rád pozriem na Brutal Assaulte. V priebehu koncertu WALLS OF JERICHO prišlo k veľmi milej situácii. Na pódiu sa v jednom momente ocitla neznáma dievčina, ktorá síce s očividným talentom, avšak hanblivo a trochu rozpačito pridávala svoj vreskot k hlavnej frontwoman. Candace ju uviedla v štýle, že keď WOJ hrali na Wackene naposledy, ešte nebola na svete. Jej dcéra Patsy práve včera oslavovala 14. narodeniny a dialo sa to naozaj štýlovo – prvýkrát v živote na pódiu po boku svojej hrdej mamy.
Zažil som aj lepšie koncerty WALLS OF JERICHO – či už v bratislavskom Randale, alebo na Brutal Assaultoch. Chýbajúcu presnosť v rytmike a gitarových riffoch tu však nahrádzala všetko valcujúca energia a hlavne charizma hlavnej ženy na pódiu. Krásny zážitok, snáď sa WOJ skoro vrátia aj do našich končín.

Deň zakončujem plný očakávania, čo prinesie aktuálna zostava fenoménu KATATONIA. Nový album ma presvedčil tak napoly, stále neviem, čo si mám myslieť o nezhodách medzi hlavnými predstaviteľmi kapely a tak celkovo to vnímam veľmi rozpačito. Možno sa to prenieslo aj do zážitku zo včerajšieho koncertu. Oceňujem, že Jonas urobil v priebehu 24 rokov, čo ho sledujem, výrazný prerod ako frontman – od hanblivého postávača k energicky pobehujúcemu frontmanovi, ktorý dokonca pri rytmických zmenách vykopáva nohou do vzduchu (!!), ale celkový dojem z kapely je naživo už roky nejaký nemastný-neslaný. Keby som chcel byť zlý, napíšem, že nová KATATONIA je na koncertoch ako vykastrovaná, ale radšej to zakončím realistickým konštatovaním, že najstaršie songy v ich setliste sú z roku 2006 a „moja KATATONIA“, to sú najmä roky 2001 – 2003, takže len proste nie som cieľovka.
Dnes ma čaká DOOL, SEVEN SPIRES, W.A.S.P., HELMET, SOEN, GOJIRA a KING DIAMOND. Bude to krásne zakončenie pozoruhodného festivalového týždňa. Som zvedavý, aké mená organizátori ohlásia na budúci rok. Prvých 10 tisíc lístkov z Wackenu 2026 je už vypredaných; ľuďom je očividne úplne jedno, že sa za 333 EUR budú možno znovu brodiť v blate. Z veľkých nemeckých mien tipujem na budúci rok HELLOWEEN, KREATOR, možno HEAVEN SHALL BURN. Myslíte, že už je čas na SLAYER a ich cirkus už po siedmich rokoch od „rozlúčkového“ wackenovského koncertu? Alebo prídu MEGADETH či dokonca PANTERA? Nechajme sa prekvapiť.
Fotografie: FB WOA a Milan Barančok
Na label Transcending Obscurity je spolehnutí, debut téhle americké skupiny je po všech stránkách dotažené dílo usazené v techničtější deathové poloze. Sice tradiční a nijak objevné postupy, ale šlape to na výbornou.
Tihle Australané mastí prvotřídní metalcore, i když než typický metalcore je to spíše důrazný štěkavý hardcore plný metalového aroma. Místy silné deathmetalové tendence, takže je to drsnější a na melodické vokály se tu nehraje.
Dostatečně brutální progresivní death, ve kterém se ale prosazují i typické severské melodie a atmosférické vlivy. Dominuje však živelná neurvalost. Tihle Finové ví jak mixovat technické finesy a moderní přístup s klasickou žánrovou šablonou.
Až z daleké Chile k nám doléhá starý dobrý old school DM. Tentokrát nečekejte kdovíjaký "cavernous" extrém, spíše devadesátkovou, decentně odlehčenou kolekci. Když se k tomu přidá pověstná jihoamerická divokost, vznikne poměrně solidní žánrová deska.
Mr. Meilenwald je zpět a tentokrát se dostal poprvé pod hodinu. Originální atmo black/doom metal s deathmetalovými črty a meditativně-rituálním podtextem ani tentokrát nepodlézá hodně vysoko položenou laťku. Zejména „Day Of The Poacher“ je úžasná skladba.
Zajímavý tah. WOE nastoupili (ano, Chris Grigg opět přibral spoluhráče) do studia, kde v live módu téměř bez úprav znovu nahráli předchozí kolekci „Legacies Of Frailty“. Nová verze je agresivnější a neučesaná. Něco mezi koncertem a studiovou nahrávkou.
Aj v časoch krízy nemeckého automobilového priemyslu je stopercentné spoľahnutie na túto hlučnú fabriku z Porúria. Jedna naleštená a perfektne vyladená thrashová mašina za druhou aj v roku 2026. Som nadšený.





