Kultová grindová rúbačka zo Singapuru v Košiciach, ale to je veľmi milé, ani mi viac nehovorte, idem tam. K nej legenda slovenského grind coru a záruka hlučnej zábavy v jednom a do tretice akási nádej extrému zo Švédska. Tú som si doštudoval, s tým, že nehrá zle, hoci ani svetoborne, ešte uvidíme, aké to bude naživo.

V rozpálený podvečer hor sa spleťou uličiek na našom kopci dolu do mesta, o 19.27 hodiny pri Dome umenia ukazovali 40 °C (opravte si to, horúčava bola, ale nie až taká), po pol príchod do „sedmičiek“, kde už drvili ABORTION. Tentokrát v trojici Lepra (basa, vokál), Ondro (gitara, vokál) a Miro (bicie). Druhý gitarista Libor mal o tom čase už zvukárske povinnosti na Flesh Party, ale ja to mám s „Nitránčanmi“ ako so SODOM, v trojke to je vizuálne ono. Ľudí klasicky štvrtkovo neveľa, trochu hanba, ale konferencier Lepra to z pódia neriešil, pripustil, že je hic a podobne. Ako príslušník našej generácie, teda „starší substrát“, už na takéto veci reaguje, bujaré grindové soirée a kabaré tým však neutrpelo, živý náklep, grind s punkovou odviazanosťou a metalovým tlakom, dva prekrikujúce sa vokály, rev/vresk a hlboký rev, hlášky „táto skladba pamätá ešte Mečiara“, či pri výzve k väčšiemu pohybu „počúvate ten poj... Gutalax, počúvate ten skur... Čad, a tancovať ste sa nenaučili.“ Nechýbala stará dobrá „Kokoti na kokaíne“, ktorá kedysi „zmizla“ z Youtube, lebo nejakých subíkov z nej iste rozbolelo vzadu, dobre bolo.

BLEACHDRINKER sú zo Stockholmu, hrajú v zostave bubeník, gitarista, basák a vyziabnutá potetovaná osoba s mikrofónom. Sedempalec „Icon“ sa nesie v duchu uvrieskaného fast/powerviolence, naživo predviedli aj inú tvorbu a mohol to byť solídny výplach a rachot, len to aspoň zatiaľ ide lepšie na nahrávkach. Zefektovaný besniaci nárez neraz až do noise treba tiež vedieť zahrať presvedčivo, tu ako keby bubeník zastával názor, že udržanie rytmu je niečo, k čomu sa pristupuje zbytočne dogmaticky, basák niekedy vyvolal dojem, že si práve kúpil nástroj a teraz skúša, čo vlastne tá vec robí. Príliš často to znelo ako umenie improvizácie a záchranou nebol ani divoko sa zmietajúci vokál, ktorý si to neraz namieril do kotla. Snáď sa v priebehu turné zohrajú a nebudú vyznievať ako spolok, v ktorom si každý večer hráči povymieňajú posty.

Na záver zážitok, na aký cca šesťdesiat ľudí, ktorí vo štvrtok trafili do klubu, nezabudne dlho. Fitri (bicie), Rasyid (gitary) a Arif (vokály) hrajú ako WORMROT s prestávkami od roku 2007, ide o takú akoby trochu v tieni stojacu bandu zo špičky svetovej grindovej scény a na základe vysoko hodnotenej diskografie i pódiovému prístupu si vydobyli kultové postavenie. V trojici dali zo seba všetko, s gitarou do sterea cez basový aparát, veľmi dobrým bubeníkom a spevákom, ktorý miestami vzbudzoval obavy, či sa dožije konca setu – výkon plus horúčava – narúbali štyridsať minút špičkového brutálneho, náklepového a chytľavého grindu. Žiadne zložité riffy, ale dobre vymyslené linky, svižné striedanie blastov, rýchloviek, stopiek, stredných temp, občas pársekundové zvoľnenie a krutý rev i vreskot. Bol z toho kotol, v ktorom s foťákom nebolo bezpečne a medzi skokanmi si prvé miesto opäť vybojoval zaslúžilý košický vzduchoplavec (píše reporty pre iný web, tak niekedy ľudia skončia na staré kolená). Veľmi dobrý zvuk (v klube, Tomášovi môže byť jedno, ako to znie dole v bare alebo dakde na Domini, treba prísť na koncert), vypýtali sme si aj prídavok, čomu Arif celkom nechcel uveriť, možno sa už tešil, že pre dnešok má pokoj. Toto nabudúce s radosťou znova. Aj so všetkými blížnymi z kapiel i obecenstva, čo v ten večer prišli (jeden ako prekvapenie dohučal až z Floridy). Viem, „nebolo to ako ROTTEN SOUND“, veď iste, malo to byť ako WORMROT a veruže aj bolo. Organizátori nám vozia „zázraky až k nohám“, je radosť žiť kultúrne.

P.S. Zvukár sa po koncerte synov južných morí opýtal aj na grindovú kozu (poznáte to foto), už nie je medzi nami, česť jej pamiatke.