Milovníci zlatých časov Ameriky (a New Yorku predovšetkým) na skvelej tohtoročnej doske „Goldstar“ spravili ďalší výrazný krok smerom k všeobecnému uznaniu. A tak ich austrálsky debut – prvá zástavka na oceánsko-ázijskom turné, predchádzajúcemu mamutej, dvojfázovej európskej šnúre – budil nemalé očakávania.

Sydneyské Metro Theatre svojou konfiguráciou pripomenie bratislavské kombo MMC/Randal Club: IMPERIAL TRIUMPHANT dostali pridelenú menšiu sálu (v tej väčšej miestne koncerty odohrali EMPEROR, ANATHEMA či CRADLE OF FILTH). Do sálu s netypicky trojuholníkovým pódiom prichádzam počas setu melbournských GROWTH, ktorí svojim technickým death metalom vyslovene nenudili, no ani nenadchli (čiže sa dá povedať, že rolu prvej predkapely splnili do bodky). Po formálnej stránke síce nechýbalo nič, no iskra odlišnosti v koncertnom podaní neprebleskla – pre férovosť treba dodať, že ich stále aktuálny počin „The Smothering Arms Of Mercy“ (2020) ponúka o trochu viac.

Kým GROWTH preleteli jedným uchom dnu a druhým von, CONVULSING vzbudzovali nemalé očakávania: od popisu kolegov, cez ohlasy na internete až po drobnosti ako dizajn obalu albumu – všetko nasvedčovalo, že pomerne neznámy „one man“ projekt Brendana Sloana nesie potenciál prekračujúci jeho súčasný veľhlas.

Pre potreby koncertu „upgradovaní“ na trio (sedemstrunná gitara, päťstrunná basa, bubeník so slúchatkami) omráčia CONVULSING totálne nekompromisnou, disonantnou technickou death-blackovou náložou, ktorá ma vtiahla napriek tomu, že som s ich tvorbou nemal priame skúsenosti. Zo samotného Brendana sálalo absolútne sústredenie a nasadenie; konieckoncov, stačí si na internete prečítať o jeho osobnej hudobnej ceste, o jeho prístupe k nástrojom a efektom (či hudbe ako takej), a je jasné, že pred sebou máte človeka, pre ktorého vlastná tvorba znamená nesmierne veľa. Dúhová vlajka na jednej gitare a nálepka „trans práva sú ľudské práva“ na druhej doplnujú portrét človeka s jasným pohľadom nielen na muziku.

Minuloročnú nahrávku „Perdurance“ (vyšperkovanú coververziou „A Smart Kid“ od PORCUPINE TREE) mimoriadne trefne nazvaní CONVULSING ponúkajú na Bandcampe za dobrovoľný poplatok. Za seba musím povedať, že som sa po ich polhodinovom sete začínal mierne obávať, o koľko (a či vôbec) nastavenú latku prekročia hlavné hviezdy.

Nakoniec nešlo o súťaž, ale o dva odlišné, vzájomne sa dopĺňajúce zážitky. Kým introvertní CONVULSING sa pozerali hlavne do seba, z IMPERIAL TRIUMPHANT sa vykľuli až nečakaní zabávači. Po úvode – reklamnej zvučke na cigarety „Goldstar“ – sa zo zákulisia vypotácali tri postavy v čiernych plášťoch, ozdobené art deco maskami, ktorých súčasná, vylepšená verzia zakrýva nielen mimiku tváre, ale i oči.

Samotná show však rozhodne nebola statická: hlavne basák Steve Blanco sa po hrane pódia premával sprava doľava, neustále gestami komunikoval s divákmi a stred setu si uzurpoval sám pre seba, a pre noiseové sólo na červenú basgitaru ozdobenú malými žiarovkami. Aj keď korene IMPERIAL TRIUMPHANT ležia skôr v death metale, ich prístup má blízko k ARCTURUS či DHG: vesmír síce musíte vymeníť za New York dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, ale vtipu a irónie do svojej hudby dokážu prepašovať rovnako – až sa človek spytuje, čo má brať vážne a čo s nadsádzkou. Samotný frontman a líder Zachary Ezrin v rozhovore pre Quietus vraví: „humor, ktorý prinášame na pódium, nie je ani tak o somarinách, ale skôr o tom, že sami sebe dôverujeme a užívame si to.“ No na druhej strane, a rovnako ako v prípade oboch spomínaných nórských avant-blackových pionierov, aj Američania trochu bojujú s prenosom filigránskych detailov zo štúdiových nahrávok na javisko. Predné rady trpeli až ohlušujúcim zvukom, zozadu (a z balkónu) sa trochu strácal efekt prednesu.

Hodinový koncert (s playlistom z troch štvrtín zloženým z „Goldstar“ – nedostalo sa len na miniatúru „NEWYORKCITY“ a „Rot Moderne“) navyše pripomenul, že IMPERIAL TRIUMPHANT sú napriek úspechu u kritiky stále v podstate veľmi „malá“ kapela. Keď si Ezrin medzi skladbami menil gitary, musel si tú prvú sám odopnúť z pásu, a tú novú pripnúť a naladiť. A v porovnaní s nehybnými, prešpekulovanými maskami vyznelo až absurdne, že z „bedňákov“, ktorí pred setom nastavovali všetko okolo pódia a nástrojov, sa nakoniec vykľuli samotní členovia skupiny.

Nakoniec tých asi 150 divákov odchádzalo spokojných. Napriek tomu, že sa väčšina publika dostavila v obligátnych čiernych metalových „uniformách“, išlo o eklektický večer, potvrdzujúci, že v dobe streamingovej je tolerancia k iným žánrom omnoho väčšia ako kedysi. Nad tým, že medzi setmi z reprákov hral hip-hop, sa nikto nepozastavil – a už vôbec nie jeden z návštevníkov, ktorý si čakanie na headlinerov krátil sledovaním k-popových videí. V tomto kontexte nie je fúzia death metalu, black metalu a jazzu vlastne ničím zvláštnym.

Ešte k tej eklektickosti: samotní IMPERIAL TRIUMPHANT sa po rozcvičke v Sydney a Brisbane predstavia na kultovom festivale Dark Mofo v tasmánskom Hobarte spolu s BARONESS, ale aj s Beth Gibbons (PORTISHEAD), Lisou Gerrard (DEAD CAN DANCE) či Shackletonom – aby potom nabrali smer Taiwan, Čína, Thajsko a Japonsko. Bratislavská zastávka je naplánovaná na 1. augusta 2025.