Brutálny americký death metal ako zakončenie jarného víkendu, ktorý z hľadiska počasia vyšiel podpriemerne, to nie je zlé. Zostava navyše ponúkla čisto dámsky kolektív, ktorý hneď na úvod kariéry po deme vydal EP a to sa v minulom roku u mňa zaradilo medzi najlepšie aktuálne žánrové nahrávky, ďalej newyorskú legendu, ktorá pamätá 90. roky, a texaský masaker s dámou za mikrofónom.

O štvrť na osem sa tradične oťapené nedeľné publikum v počte pár desiatok usilovali prebrať k životu dámy z „americko-českých“ EMASCULATOR. (Aj českých cca preto, lebo vokalistka Mallika Sundaramurthy, ktorá u nás už bola pred jedenástimi (!) rokmi s ABNORMALITY, už niekoľko rokov žije v Prahe.) V štúdiu štvorica, naživo kvinteto, v ktorom bubnuje Cierra White, na gitary hrajú Teresa Wallace a Morgan „Morgehenna“ Elle s hosťujúcou basgitaristkou Rylie Wechta (o.i. ex-GUTTURAL SECRETE). Baby si v nedeľu večer naozaj zaslúžili vďačnejšie publikum, pretože ich rýchly, hrozivo útočný a zároveň technicky podaný BDM je na úrovni a veru si nemyslím, že je zaujímavý len tým, že nie je od chlapov. Skôr by som povedal, že mnohým z nich EMASCULATOR predvádzajú „takto, mamľasi, takto“. (Tu u nás vyslovene chýbajú nové deathmetalové kapely, ktoré by sa do toho opreli fakt kruto, nebyť prevažne „veteránov“, SKDM scéna by bola ešte výstižnejším zhmotnením frázy „dobre už bolo“.) Skladateľsky na úrovni, zrozumiteľné riffy, nasadenie, Mallikino hrdlo s hlasom, ktorý by ste z nahrávky na útlu ženskú osobu netipovali. Občas sa k nej pridala jedna z gitaristiek, moshpit, ku ktorému „predáčka“ vyzývala, by ich hudba pasoval, no nič, možno nabudúce. Prihovorila sa nám aj po česky a popri vlastnej tvorbe sme dostali cover „Visions Of Coming Apocalypse“ od gréckych INVERACITY.

Ľudí veľa nebolo, ešte menej než v lete na DEVOURMENT, zase raz akcia toho typu, kde sa poznáte skoro so všetkými, na druhej strane väčšina ľudí presne vie, na čo prišla. Ako to už chodí, pre Košičanov to bolo väčšinou buď ďaleko alebo nezaujímavé, pozdravujem na Oravu, do Zvolena, Vranova, Prešova, bez vás by to tu možno ani nemalo cenu robiť. Od mladších ročníkov to vždy chce nebáť sa prísť pod pódium a urobiť kotol, lebo keď ste už starý CHrabrý Udatný Junák, máte z bezpečnostných dôvodov dokrepčené, o čom ste sa poučili minulý rok v júli. Pohyb sa našťastie rozbehol pri v poradí druhých účinkujúcich. Newyorskému kvartetu IMMORTAL SUFFERING to k nám trvalo len 33 rokov. Fungovalo v rokoch 1992 – 1998, kedy stihli demá a splitko s INSATANITY, a od roku 2013 sú tu opäť. Jediným členom zo zakladajúcej zostavy je gitarista Joe Provvisiero, spoluhráči Randall Reekstin (bicie), Taylor Schranck (basa) a Ryan Jones (vokály) sú mladší možno aj o generáciu, ale naživo im to išlo vynikajúco. Narúbali do nás šťavnatý NY slam BDM, štýlovo cca okolo INTERNAL BLEEDING, PYREXIA, a ešte trochu inak, album „Asylum“ je napríklad prekvapujúco temný. Zvukovo sila – koncert celkovo znel od začiatku hutne, čitateľne, radosť počúvať – a ničivé drvenie korunoval skvelý niekoľkopolohový kanál nováčika Ryana. Angel Ochoa tu s TO VIOLENTLY VOMIT nedávno ľuďom zlomil srdce, ale toto bol tiež pomník guturálnej neľudskosti. Publikum ožilo až tak, že s foťákom pod pódiom to bolo rozhodne menej bezpečné než niekde v krajine (aj lepšie fotky sa tam podaria). Vypýtali sme si prídavok, čo umelcov zjavne potešilo. Vtipným momentom bol Taylorov pokus hrať na basu založenú za hlavu. (Po koncerte pri bare sme chvíľu hodili reč, chlapík číta Solženicyna, Súostrovie Gulag, zaujíma sa o „dielo“ totalitných režimov v Európe, odporučil som mu Timothyho Snydera, jeho Krvavé územie sa číta obzvlášť zle s vedomím, že všetky tie veci sa fakt stali.)

V nedeľu večer by sa nedalo povedať „najlepšie na koniec“, z môjho pohľadu vzácne vyrovnaná kvalita a navyše v rámci subžánru príjemná rozmanitosť. Texasania STABBING (Houston/Austin) boli v každom prípade z kategórie „tak ale teraz sme videli a počuli niečo!“ Kapela existuje od roku 2021 a na gitaru v nej hrá Marvin Ruiz z DEVOURMENT. To dobre začína, poviete si. Basákom je Matt Day, bubnuje Aron Hetsko. A s mikrofónom po pódiu lieta totálne monštrum. Nie vizuálne, Bridget Lynch je sympatická mladá dáma, ako to už u dnešných mládežníc býva, dievčina pokreslená. Ako frontwoman je cca ženskou verziou Rubena Rosasa. Skúste si predstaviť, ako musí znieť niekto, kto naživo pôsobil aj u ANIMALS KILLING PEOPLE, kde to chce nečloveka, a takisto u SUFFOCATION (2023), kde okrem kanálu treba aj tak trochu speváka. (Baba vokálne zaskakujúca u BDM legendy, to mohlo byť spešl.) Texaská štvorka má zatiaľ na konte demá, EP, album „Extirpated Mortal Process“ (Comatose Music, 2022) a singel z minulého roku. Z diskografie vydalo na set nekompromisného náklepového death metalu, ktorý pripomína zúrivého potomka DISGORGE a DEVOURMENT, dokonalá vyhladzovacia rúbačka, proste takto nejako si predstavujem USBDM bez kompromisov. (Až sa trochu bojím o budúcnosť kapely, zdá sa, že záujem prejavili Century Media a viete, ako je to s veľkými vydavateľstvami, kadečo by chceli „vylepšovať“.) Po hudobnej stránke skvelý večer, po tej socializačnej takisto, človek si vynadá, že sa domov dohrabe až krátko po polnoci, ale od ľudí s rovnakou krvnou skupinou sa ťažko zdrhá, len čo stíchne pódium. Neprestávam byť vďačný, že na takéto akcie to mám o niekoľko sto kilometrov bližšie ako kedysi.