Krakovských DORMANT ORDEAL som recenzentsky spomenul v čase ich debutového albumu pred dvanástimi rokmi. Odvtedy vydali ďalšie tri, pričom ten aktuálny vyšiel 18. apríla u Willowtip. To stále znamená slušný úspech, resp. ocenenie kvality. Zostavu skupiny či projektu, ťažko povedať, tvoria v súčasnosti Maciej Nieścioruk (gitary, basgitara, skladanie hudby, písanie textov) a vokalista Maciej Proficz. S nahraním albumu pomohli bubeník Chason Westmoreland z Las Vegas a v piatej skladbe vokálne prispel Dominic Nucciarone inak bubeník tech/prog deathmetalových INTONATE. DORMANT ORDEAL hrávajú aj naživo, s hosťujúcim basákom a bubeníkom, čo je v prípade hudby, akú hrajú, určite plus.

Tou je vypracovaný, búrlivý, mohutne burácajúci a väčšinou vo vyšších tempách drviaci death metal veľmi poľského strihu. Čo tým mám na mysli – mnohí tamojší hudobníci do extrémnych žánrov vnášajú dávku svojskej dramatickosti, neraz buričskej, ale aj plnej tragickosti a osudovosti. Spomeňte si napríklad na death/doomových náladotvorcov SIRRAH, alebo, ak chceme viac súčasnosti, BEHEMOTH v časoch, keď im už klasicky znejúci death a black metal, bárs ho aj hrali veľmi vlastným – a inými často napodobňovaným – štýlom začal byť pritesný a dali sa na hudobnú i vizuálnu veľkoleposť.

Pre mňa sú posledné dve dekády spolkom, ktorý beriem na vedomie, keď vydajú nový album, pustím si ho, ak mám koncert „doma“, idem, to je tak všetko, každopádne im to funguje, sú „veľkí“. DORMANT ORDEAL hrajú pre tých, ktorí to chcú viac „od koreňov“ a dostávame od nich v prvom rade metalový extrém bez pompézneho balenia. Strhujúci, víriaci, skladateľsky rozviaty tak, že niekedy nepočúvate ani tak klasické kompozície ako skôr príbehy vyrozprávané prostredníctvom kovu smrti, do ktorého reve rozhnevaný, vzdorovitý alebo obžalobu vznášajúci vokál. Deväť skladieb, vyše trištvrte hodiny, divokosť, atmosféra aj melodické a náladové momenty, celkom príjemné prekvapenie, kompaktný materiál, v ktorom je však čo objavovať i pri opakovaných vypočutiach.