Naposledy som bol na koncerte 21. marca, to vyšlo tak vhod, že zo zhromaždenia pri Dolnej bráne sme išli do Collossea na thrashmetalovú kvalitu nielen pre nostalgikov, pretože žáner má síce po štyridsiatke, dobre zahraný klasickými majstrami i mladšími talentmi však osloví aj mladšie generácie. Košice navštívili dvaja zástupcovia gréckej scény, aténski DOMINATION INC. a ich omnoho slávnejší spolurodáci SUICIDAL ANGELS. Ani úvodná kapela už nie je žiadna novinka, funguje od roku 2011, ale naživo pôsobila dosť mladistvým dojmom. Trochu škoda, že hrali iba v trojici, gitarista, bubeník a vokalista, ale so zvyškom obsadenia zo záznamu fungovali celkom fajn a predviedli živelné vystúpenie nabité výbušným a agresívnym thrashingom, ktorý sa nebál rýchlosti, ale ani atmosférickejších partov a zvládnutej snahy o zľahka modernejšie vyznenie. Celkom ma bavili, stretol som sa aj s názormi, že mohol prísť niekto lepší, lenže slávnejší kamaráti si holt pozvali ich. SUICIDAL ANGELS na budúci rok oslavujú štvrťstoročnicu, v rámci „thrash metalu po roku 2000“ ide vlastne už o vintage spolok, ale vďaka skúsenostiam predvádzajú kvalitu. Thrash metal ako z učebnice, čerpá z americkej i európskej klasiky, útočnosť a vášeň, taká typická pre južanov, si podáva ruku s melodikou. Výber z aktuálneho albumu „Profane Prayer“ a vzoriek z bohatej diskografie (osem albumov) bol naservírovaný s takou metalovou chlapáckosťou, že keby bol testosterón horľavý, pódium vyletí do vzduchu pri najmenšom výboji statickej elektriny. Zaspomínal som si na časy, kedy bol thrash zákonom a ani som nesníval o tom, že by sa také koncerty raz mohli diať u nás. Toľko dodatočne k akcii, keďže som nemal fotky na samostatný report. Návštevnosť príjemná, odhadujem okolo sto ľudí.

Tretieho apríla bolo na programe opäť Grécko, klasické, temný monument black a podobného metalu, a k nemu domáci, už celkom skloňovaný pojem. BESNA ani mne nebolo neznáme meno, aj keď po vypočutí tvorby pár rokov dozadu mi prišli trochu nie vlastnou vinou „vyhajpovaní“ a mal som k tomu taký polokyslý postoj „no čo ja viem“. Dal som šancu najnovšiemu albumu „Krásno“, výsledný dojem „moderna akási, post-dačo valcuje po svete, uvidíme naživo“. Aj sme uvideli. Bratislavčania príjemne prekvapili. Uhrančivé, do červena sfarbené vystúpenie kvarteta vedeného gitaristom a vokalistom s „kapucňovým“ imidžom akéhosi súčasného pustovníka obsahovalo všetko, čo je na nahrávke možno trochu skryté. Atmosférický black metal, kde black je viac vecou formy než obsahu, opierajúci sa o post-podobu žánru, teda s tou základnou harmóniou, podľa ktorej spoznáte post- umelcov, nabitý náladovými atmosférickými, typicky posmutnenými náladami či melancholickou dramatickosťou kráčania v ústrety nezmeniteľnému osudu. Dravý, agresívny, ale aj odovzdaný a naliehavý vokál. Ako to už býva, BESNA mi najlepšie zneli v momentoch, kde sa do toho opierali rázne metalovo, ale oceňujem, že práve naživo sa dalo počuť, aké zaujímavé veci hrajú. A takisto posolstvo. Nie že by bolo plné blackmetalového „zla“. Témy sú celkom iné – spoločnosť, príroda, životné prostredie. Asi najsilnejšia skladba na koncerte bola „Hranice“, venovaná Janovi Palachovi a iným, ktorí položili život v boji proti zločineckým ideológiám. Koncert ukončila „Paracelsus“ z nového albumu.

ROTTING CHRIST po tretíkrát v Košiciach. Premiéru tu mali v roku 2011, vrátili sa o šesť rokov a o ďalších osem tu boli znovu, to už sú intervaly, keď si musíte pripomenúť, aké to vtedy bolo. Aténski majstri temnej mystiky sú na scéne tridsiaty ôsmy rok, odhadujem, že ich názov sa mi do závitov zapísal niekedy na úsvite 90. rokov, kedy opúšťali grindovú patológiu smerom k čiernej náruči plameňov pekelných. Odvtedy sa stali legendou na poli black metalu výrazne iného než je ten severský, koniec koncov grécka scéna je v rámci žánru výraznou a dôležitou kapitolou, zakoketovali si aj s gotikou a epickosťou, na štrnástich albumoch a kvante menších nahrávok stihli kadečo a každý z fanúšikov si môže vybrať, ktorá fáza ich tvorby je jeho srdcu najbližšia. Okrem toho si už dávno povedali, že len s klaňaním sa Rohatému si dlhodobo nevystačia a tak zhudobnili mystickosť a okultno od Blízkeho východu, Egypta, Stredomoria po Yucatán a ktovie kde ešte, čo im dalo možnosť oživiť svoj typický metal o exotické a zároveň pôsobivé postupy. ROTTING CHRIST sú v súčasnosti bratia Sakis (gitara, vokál) a Themis (bicie) Tolisovci, ktorí sú dušou zoskupenia od roku 1987, kedy boli vlastne ešte školáci. Naživo s nimi od roku 2019 vystupujú Kostas Heliotis (basgitara, sprievodný vokál) a Kostis Foukarakis (gitara, sprievodný vokál) a táto štvorica bez nejakých veľkolepých kulís, efektov a kostýmov dodala majestátnu a energickú temnú helénsku metalovú šou, postavenú na výbere z doterajšej diskografie. Melodický nárez prevažne v strednom, živom, niekedy skôr pochodovom tempe, mohutné harmónie, chorály, drsný, vášňou a odhodlaním nabitý vokál, bolo tam všetko. Práve vášeň, odhodlanie, vzdor, odvážne hľadiaci božstvám rovno do tváre, prvky akoby typicky grécke, patria medzi poznávacie znaky tohto nezničiteľného temného diamantu. Je to hudba, ktorá bez problémov vrhne ľudí pod pódiom do kotla, vyše dvestotridsať návštevníkov sa v ten štvrtkový večer bavilo tak, ako sa patrí, umelci to niekoľkokrát ocenili a nakoniec nás odmenili prídavkom. Na ďalší deň, vo Viedni, to mali aj s bonusom v podobe roztomilej demonštrácie, ktorú rozrušil názov, s akým hudobníci chodia po svete. Toto som u nás už dlho nevidel, až sa človek v súčasnej konštelácii čuduje. Parádny začiatok kolosálne kultúrnej jari.

Setlist: 1. 666 2. P'unchaw kachun- Tuta kachun 3. Fire, God and Fear 4. Kata Ton Daimona Eaytoy 5. Like Father, Like Son 6. Elthe Kyrie 7. …Pir Threontai 8. King of a Stellar War 9. The Sign of Evil Existence 10. Non Serviam 11. Societas Satanas (Thou Art Lord cover) 12. In Yumen-Xibalba 13. Grandis Spiritus Diavolos 14. The Raven 15. Noctis Era