Je úplne zbytočné, aby som to tajil, tak s tým vyrukujem hneď v úvode. AVANTASIA je moja srdcovka a nasledujúce riadky preto budú skrz-naskrz subjektívnym pohľadom nadšeného, častokrát priam až nekritického fanúšika. Je pritom paradoxné, že sa mi to stalo po viac než dvadsiatich rokoch. Kým prvé dva albumy zo začiatku nového tisícročia som (ako každý poctivý agrárnik s melodickým nemeckým metalom v DNA) uznával a často počúval, postupne nadšenie upadalo a napokon zostalo iba pri občasných singlových ozvenách z veľkej diaľky.

Všetko zmenil jeden jediný koncert. A možno skôr magická atmosféra, ktorá ho sprevádzala. Bolo to v lete pred tromi rokmi, na prvom post-covidovom Wackene v prvý deň festivalu, keď tento mamutí podnik skúšal stredu ako plnohodnotnú večernú verziu pre nedočkavých návštevníkov. Vtedy bolo proste niečo dobré vo vzduchu. Ľudia okolo boli nadšení, nedočkaví, priateľskí, plní optimizmu a skvelej nálady. Toto všetko, a samozrejme uvoľnená a radostná show v prvom rade, prispelo k náhlemu zisteniu, že ten Tobi mi naozaj chýbal. Mám rád jeho hlas, mám rád jeho humor, obdivujem jeho podivuhodnú záľubu zanietene diskutovať so svojimi fanúšikmi pod statusmi na Facebooku. A predovšetkým odvtedy naplno a bez zaváhania vyhľadávam jeho typicky nemecký šablónovitý prístup ku skladateľským aktivitám – to dokonalé, na lekárskych váhach vyvážené, mixovanie nemeckého melodického metalu s meatloafovskou pompéznosťou a hardrockovou nostalgiou 80. rokov.

Názov nového albumu „Here Be Dragons“ síce evokuje objavovanie neprebádaných končín, tajuplné miesta plné nepoznaného, neistého, možno až nebezpečného, všetci však dobre vieme, že v prípade tejto hudobnej formácie je úplný opak pravdou. A v tom je práve AVANTASIA silná, fanúšikmi oceňovaná a vyhľadávaná. A to aj podľa môjho názoru dôvod, prečo sa po vydaní novinka objavila na prvom mieste medzi najpredávanejšími nahrávkami v Nemecku a Rakúsku – ľudia jednoducho vedia, do čoho idú. Siahli po novej dávke svojej hudobnej drogy, ktorá ich ešte nikdy nesklamala. Práve v týchto časoch, keď slovo „turbulentný“ naozaj už dávno nevystihuje bláznivú realitu súčasnosti, je to extrémne dôležité. Metaloví fanúšikovia berú takéto hudobné novinky ako vzácne kotvy v rozbúrených vodách bláznivých čias, ktoré práve žijeme.

Keď už je reč o kotvách a vodách a plavbe – keď som prvýkrát počul pesničku „Avalon“, musel som sa neveriacky smiať. Naozaj si neviem predstaviť, ako inak by sa dala do poslednej noty vyplniť predstava melodického metalu pojednávajúceho o mýtickom ostrove z artušovských legiend. Ďalšou variáciou na podobne očakávané témy sú v prípade AVANTASIE pesničky, v ktorých spieva skvelý Bob Catley z MAGNUM. Aj „Bring On The Night“ je krásnou poctou tvorbe zasnívanej britskej veličiny, opäť raz však nedosahuje kvality nedostižnej hitovky „The Story Ain`t Over“. Už keď je reč o tomto magickom kúsku, ktorý pre mňa predstavuje hádam aj 50 percent zážitku z každého koncertu Tobiho potulného cirkusu, som naozaj zvedavý, ako sa kapelník popasuje s Catleyho absenciou na nastávajúcom turné. Famózny spevák pred pár dňami oznámil, že absolvoval plánovanú operáciu nohy a zvládne iba londýnsku zastávku pripravovaného turné. Vypredaný koncert v pražskom Fore Karlín nebude taký skvelý, ako mohol byť, škoda preškoda.

Mimochodom, AVANTASIA a českí fanúšikovia, to je kapitola sama o sebe. Tobias v týchto končinách dlhé roky žne niečo, čo zasiali ešte niekedy v 80. rokoch HELLOWEEN. Naše krajiny sú fascinujúce nielen bitkami metalistov a depešákov, ktoré sa nediali nikde inde vo svete (vsadil by som nemalý obnos na to, že v tej nevraživosti medzi československými mladými ľuďmi v subkultúrach mali prsty šikovní operatívci zo skurvenej ŠTB), ale aj honosným statusom nemeckého melodického metalu na čele s Weikathovcami. Albumy ako „Walls Of Jericho“ a „Keeper Of The Seven Keys I & II“ tu boli vždy cenené rovnako vysoko ako ktorákoľvek špičková nahrávka od ťažkých kalibrov prvej metalovej ligy IRON MAIDEN, JUDAS PRIEST či METALLICA. A rovnako ako českí fanúšikovia ľúbia AVANTASIU, Tobias opätuje lásku svojim poslucháčom – bonusové koncertné pesničky na novom albume boli opäť raz nahrávané na festivale Masters Of Rock.

Keď už bola reč o HELLOWEEN, Tobi v jednom z prvých statusov po vyjdení nového albumu písal, že sa usmieval pri počúvaní pecky „The Moorlands At Twilight“, v ktorej spieva Michael Kiske. Všetok kredit za takýto zvuk a aranžmány podľa neho patrí legende z Hamburgu. Oni to vymysleli, oni na to majú patent. Inak, mám pocit, že u HELLOWEEN a ich Keeperoviek sa Tobias a jeho štúdioví parťáci inšpirovali aj pri štelovaní zvuku na novom albume. Už od prvého zverejneného singlu „Creepshow“ som mal zvláštny pocit z akýchsi „polotučných“ starodávnych gitár, ktoré poriadne nerezali, netlačili a neboli ani zďaleka také hutné ako napríklad na prelomovej fošni „The Scarecrow“. Nie som si istý, či bol tento „old school“ manéver dobrý, hoci mu rozumiem, ak ide o snahu odlíšiť sa od predchádzajúcej dvojice „zelených“ albumov, kde sa vynímala zasnívaná, melancholická, rozprávková atmosféra.

Ak má však „Here Be Dragons“ pôsobiť ako poriadny melodicko-metalový vietor, ktorý prevetrá fanúšikovské hlavy – a kúsky ako „Phantasmagoria“, „Unleash The Kraken“ či „Against The Wind“ by tomu mohli napovedať – veľmi krútim hlavou nad nehoráznym porušením zlatého pravidla o „druhej pesničke na metalovom albume“. Minimálne od čias „Metal Gods“, ale určite najneskôr od „Sad But True“ či „Symphony Of Destruction“ je proste úplne jasné, ako má druhý kus na každom dobrom tvrdom albume znieť. Ako má nadviazať na úvodnú bombu, udržať energiu, posunúť ju do ďalších úrovní, ale hlavne nezhodiť hneď v úvode reťaz celej nahrávke. A presne to sa, žiaľ, stalo pri titulnej pesničke nového albumu, ktorá sa rozbehne až po 35 sekundách a je navyše riadne členitá, košatá. Bez ohľadu na to, že to nie je zlý song a hviezdny Geoff Tate podáva, podľa očakávania, perfektný výkon, toto proste nemala byť druhá vec na albume. Tobi, nad čím si, do čerta, premýšľal?

Veľmi mi tu chýba Jorn Lande, ktorý žiaril práve počas wackenovskej stredy v roku 2022. Vzhľadom na charakter väčšiny pesničiek by si veru prišiel na svoje. A to píšem so všetkou láskou a úctou k ďalším účinkujúcim umelcom ako Kenny Leckremo, Roy Khan či Ronnie Atkins. V každom prípade však potešila štúdiová účasť doteraz výlučne koncertnej divožienky Adrienne Cowan.

Albumu nechýba tradičná - nákazlivo pozitívna – atmosféra, ktorá bude určite ozdobou aj oboch pražských koncertov. Vidíme sa na prvom z nich; teším sa aj napriek všetkým výhradám, ktoré tu odzneli.