Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
BORKNAGAR sa dostali do stabilného bodu zostavy a z neho vyprofilovali aj najnovšiu inkarnáciu svojej vízie melodického a nórskou mystikou nasiaknutého materiálu, ktorého korene siahajú do priepasti black metalu. Vek obrúsil hrany, pridal skúsenosti i vytrvalosť, ktoré sú formujúcimi hýbateľmi významných ambasádarov severskej hudby. Pričom tá už ani zďaleka nie je tak mrazivá ako bývala. Moderný pohľad je určite iný a spisovať eulógiu za časmi minulými zmysel nemá, tak sa poďme pozrieť na perspektívy, ktoré nám tento krát na novinke „Fall“ zruční severania servírujú.
Už „True North“ bola epická záležitosť so stále sympatickou snahou integrovať aj čriepky čiernej minulosti. Na novinke sa BORKNAGAR odvažujú urobiť ďalší krok vo svojej kariére mimo najtvrdších schémat. Pritom viac dbajú na štruktúrovanie, kompozíciu pri písaní pútavých skladieb s melodickým príbehom a širokým epickým rozmerom. Všetko vlastnosti, ktoré sú základnými kameňmi súčasnej tvorby kapely a na „Fall“ je patrná snaha ich čo najviac rozvíjať. Na druhej strane to znamená, že sa v celkovom pohľade nedočkáme výrazného skoku mimo tradičné sféry, kam mieria trebárz ENSLAVED. Prináša to teda „len“ porciu epických a atmosférických momentov velebiacich elementárne sily prírody (hlavne tej severskej).
Vokály ICS Vortexa so zdatným Larsovým sekudnovaním vedia BORKNAGAR ukočírovať spôsobom, ktorý dokonale rezonuje a je dominantou každej skladby. Som toho názoru, že toto je je Vortexove ideálne pôsobisko, pričom súčasná tvorba kapely dokonale vyhovuje jeho rozsahu i štýlu a to vrátane drsných vokálov. V spojení s Lazarovým skladateľským prístupom to tvorí pevný základ pre výrazné hymnické skladby bez nevyhnutnej potreby tlačiť na pílu.
To síce úvod albumu svojím vstupom do „Summits“ popiera, čo ale prvá a vzácna víchrica ukazuje, je zvukový posun, ktorý je oproti „True North“ plnší živší a dynamickejší - v skratke o rád lepší. V polovici sa skladba s melodickým vokálom Vortexa definitívne zlomí do svojej epickej polohy, pričom vykreslí skladateľské schpnosti kapely v tom najlepšom svetle. Presne toto sú ťažiskové momenty, z ktorých nahrávka čerpá svoju silu, čo potvrďuje hneď druhá severská hymna „Nordic Anthem“ prezentujúca jeden úchvatný hudobný moment za druhým.
Na druhej strane sa v superlatívoch nedá hovoriť o textoch, ktoré sú príliš prostoreké až patetické. Slovo „north“ by mali BORKNAGAR v svojom textárskom slovníku na najbližších pár albumov cenzúrovať. Dych dochádza aj v záverečnej „Northward“, kedy nápady nedokážu utiahnuť celú desaťminútovú stopáž skladby. Inak je „Fall“ v tomto smere primeraný a koncentrovaný materiál.
V rámci mikro žánru epického metalu so štipkou čierneho kovu sa jedná o maximálne vyzretý, hudobne príjemný epos, ktorý veľmi efektne pracuje s paletou tradičných nástrojov. Všetci hudobníci idú v prospech melódií a skladateľských zámerov s korunou v podobe majestátnych hudobných a evokatívnych motívov. V tomto smere sa jedná o vrcholový album kapely demonštrujúci v súčasnosti jej najsilnejšie stránky. Negatíva opakovať nebudem, predsalen mi sú srdcu bližšie nahrávky z počiatku existencie BORKNAGAR, ale možno to je len incipientná starecká nostalgia.
BORKNAGAR opäť dokázali, že sú majstri harmónií a epickej atmosféry. Prinášajú vyzretý a melodicky príjemný evokatívny materiál, ktorý veľmi efektne pracuje s kovovou paletou tradičných nástrojov, náladami a impozantnými vokálmi s kompasom orientovaným jasne na sever.
Datum vydání: Pátek, 23. února 2024 Vydavatel: Century Media Stopáž: 54:27
JINÉ POHLEDY
Shnoff
7,5 / 10
Pořád je tam plno těch prázdných iritujících pasáží. Ale míň než minule! Tedy je třeba zvýšit rating. Takto vokálně nabušená metalová kapela po světě nechodí. Jen kdyby udrželi laťku prvních čtyř skladeb po celou stopáž...
24. března 2024
Rudi
8,5 / 10
Ja som veľmi spokojný. Možno je to spôsobené aj stále trvajúcimi príjemnými pocitmi z ich minuloročného vystúpenia na Brutal Assaulte; nový album je toho všetkého veľmi kvalitnou zostavou. ICS Vortex disponuje hlasom, ktorý dokáže "robiť" celé albumy. Tu máme jasný dôkaz.
22. března 2024
ZE SHOUTBOX-u
Marigold
Ano, můžeme plakat nad tím, že tohle má už k BM daleko, že to je taková navoněná, nařasená, easy listening kolekce pěkných melodií a velebných riffů. Ale proč? To je prostě cesta BORKNAGAR a dokud po ní budou kráčet takhle suverénně, nemám důvod remcat.
Úterý, 5. března 2024
Arrow
Na novinke je všetko, čo by ste od BORKNAGAR čakali v roku 2024. Produkčne dotiahnutý album nesúci sa na vzletných melódiách a pôsobivých harmonických postupoch sa počúva až príliš dobre. Viac severskej drsnosti a menej pátosu by mu však určite prospelo.
Čtvrtek, 29. února 2024
Z HODNOCENÍ ČTENÁŘŮ
D.E.S.
6,5 / 10
Prvy album od Borknagar, ktory so mnou nijak nerezonuje. Tam, kde pridali na epicnosti, tam ubrali majestatnost a atmosferu. Nebyt Nordic Anthem, tak mi to pride cele monotonne s par vybornymi momentami.
Polámaný disharmonický death metal jedou už patnáct let a jsou v tom velmi dobří. Nová deska z trendu nevybočuje. Navíc jí hrozně moc sedne produkce od newyorského čaroděje Colina Marstona. Pro fanoušky všech extrémních podivností povinnost.
Slovenskočeský SUMAC po dietě. Zdaleka ne tak zatěžkaný a hlomozný, ale podobný ve svém zrodu i žánrových mantinelech. Bažinatý projekt nahrávaný v Soulkostele, jdoucí naproti znervózňujícím noise-ambientním plochám i zajímavé riffařině.
Zajímavá záležitost z Řecka, jež pro svou melodičnost má blíže k extrémní gotice než k black metalu, ke kterému se hlásí. Jasně, je tam jen mužský vokál s projevem vyvrhnutého pajšlu, ale ty temné melodie mají ponurou podmanivost.
85 minut soustředění. Plně rozkrýt tuhle náročnou a současně velmi inteligentně poskládanou nahrávku ještě potrvá týdny. Extrémní black/death s neprostupnou atmosférou rozpínající se od PORTAL až někam po ULCERATE. Hluboká, zcela pohlcující záležitost.
Mnoho předchozích alb mi uniklo a ta stará už si nevybavuji, možná proto mi „Darkanakrad“ přijde jako podařený materiál na pomezí melodického death metalu a folku. Určitě je to zábavnější a živelnější než novinka z podobného rybníka lovících ENSIFERUM.
Dát si ve Skandinávii na obal Preikestolen je stejné, jako kdyby našinec použil fotku Řípu nebo Trosek. Za otřepaným obalem se však skrývá zasněná prog-rocková záležitost. Jsou to působivé, a přitom nevtíravé melodie, kde významnou roli hraje piano.
Album, které jde ve šlépějích dva roky starého „God's Country”, ale ve všech ohledech se mnou více rezonuje. Je o něco rychlejší, průraznější a kousavější. Přímá srážka stylu kapel jako DAUGHTERS, HARVEY MILK a třeba i ACID BATH.