Konštatujem, že aj rok 2014 sa do kolektívnej extrémne metalovej pamäte nakoniec zapíše ako rok, v ktorom slovenský death metal k tomu svetovému prispel niekoľkými vydarenými až vynikajúcimi nahrávkami. V rámci dlhohrajúcich albumov sa o ne postarali KILLCHAIN, GOD DEFAMER (dočkáte sa) a v prvom rade nezničiteľná východná beštia BRUTE. „Pillory“ bol aspoň u mňa najočakávanejším smrtiacim počinom, a keďže viem, že veliteľ Steve je pracant, v rámci DM duša oddaná a posadnutá a navyše perfekcionista, od nasledovníka „Sophisticated Atrocity“ som očakával veľkú vec.

Nebol to problém, BRUTE sú spolkom zmeny v zostave riešiacim bez negatívneho vplyvu na kvalitu, a tak po odchode pôvodného bicmana Hetyho a období so Seadom (TYPHOID, MORTALLY INFECTED), ktorého plodnú spoluprácu s vranovsko-stropkovskou eskadrou smrti uťal len nedostatok času, hosťovanie prijal Jirka Zajíc. (HEAVING EARTH, INGROWING, SUPREME CONCEPTION... ste dúfam v obraze.) A vokalistu Pafa nahradil gitarista Hegrid ešte brutálnejším tónom, takže u mňa fajn. (Keďže Hegrid celkovo popri hrabaní do strún spieva rád, robí to aj vo svojej druhej bande, blackmetalových SWORDOKULT, a celkom iný typ vokálu mu tam ide rovnako dobre.)

Dalo sa čakať, že v takejto konštelácii bude zamiesené na čosi, čo si budeme pamätať dlho, a už prvé dve vzorky potvrdili, že sa je na čo tešiť. Cestou z pošty, kde som bol po balík s CD a trikom, som až pridal do kroku. A to mám tých diskov a ostatných formátov toľko, že je v „kancli“ trochu problém s priestorom. Pre album, ktorý som už veľakrát počul a ešte viackrát si ho pustím v budúcnosti, sa ale nejaké nájde bez väčších problémov.

BRUTE od Nice To Eat You Records prešli k domácemu metalovému „gigantu“ Gothoom, asi aj preto, aby sa tam stali určite jednou z najlepších bánd. Ako dnes už súčasť špičky česko-slovenskej extrémnej scény – toto po „Pillory“ platí bez debaty – si podľa mňa túto pozíciu bez stresu udržia. „Sophisticated Atrocity“ bol vydarený debut kapely, ktorá má odohraté a vie, čo chce tvoriť. Pár momentov, nesúcich znaky toho, že ich štýl sa postupne vyvíjal nejaké roky, sa nedá prepočuť, to, že pár vecí je starších, ucho zachytí. Napriek tomu výborný materiál, v porovnaní s ktorým je však „Pillory“ v podstate dokonalý.

Ku grafickej podobe albumu len krátko – proste na prvý pohľad vidím, s čím budem mať dočinenia, námet patrične prísne ponurý, zľahka krvavý, zlovestný a temný, obal s citom zladený s bookletom, žiadne orgie krikľavých farieb, vlastne skôr hra svetlých i tmavých tónov s prevažujúcou zeleno nasvietenou sivou a čiernou, do toho trochu čerstvého mäsa a krvi. Na rozdiel od typizovaných prvoplánových námetov, zamorivších veľkú časť súčasného BDM sveta, je to tu skôr o náznakoch a priestore pre fantáziu diváka.

Hudobný obsah je však to, čo je tu hlavné. Inštrumentálne intro a desať skladieb pekelne namakaného, šťavnatého, chytľavého a mohutne znejúceho brutálneho a technického death metalu, aký by poslucháč netušiaci nič o tom, aké veci sme na Slovensku v death metale za roky už dokázali, od našej scény asi nečakal. Robil by chybu, pretože hoci tento žáner čo do počtu skupín i fanúšikov má u nás najlepšie obdobie za sebou, možno povedať, že ak aj je kapiel pomenej, o to viac sa niektoré vybičujú k po každej stránke profesionálnym výkonom.

„Pillory“ má totiž všetko, čo sa patrí očakávať od omnoho „väčšej“ bandy z omnoho vychytenejšej scény, a opäť za seba poviem, že v porovnaní s albumom chalanov od Vranova (o ktorom si možno aj tu kadekto povie „kde to doboha vlastne je“) znie kopa súčasných vecí zo Západu len tak nejako nedonosene a v štýle „zahráme to, čo teraz letí, zabalíme to do strašidelného obalu a musí to byť kurva dobré.“ Ale však v pohode, len to BRUTE urobili lepšie a ešte rozhodne nekončia.

Album je poriadne rýchly, divoký, energický, agresívny, proste brutal death inšpirovaný staršou školou, ktorá kládla dôraz aj na hranie, komponovanie a pestrosť, na bohaté vrstvenie hudby, na atmosféru, chytľavosť a na plný, živý zvuk. Tým nemyslím zúrivý, špinavý, podzemný pekelný kotol a zverský vír, tu je to v zásade čisté, ale mohutné, valivé, s bicími znejúcimi ako spred čias počítačového filtrovania - za toto by BRUTE išli bonusové body aj v prípade, že by hrali jednoduchý slam. Lenže tu na celej nahrávke medvedí tanec ani nenájdete, na to, aby BDM kapela bola drviaca zverina, ho netreba.

Toto je brutálny death metal o prepracovaných gitarách, čerpajúcich často od virtuóznejšie ladených nie len amerických klasikov, kde k minule spomínaným umelcom možno iste prirátať aj BRUTALITY alebo DEATH. Len je to rýchlosťou a intenzitou posunuté plne do BDM sféry, ale tej, v ktorej je veľa miesta vyhradeného aj pre vyhrávky, melodické pasáže a hlavne pre dlhé a vyšperkované sóla. A pod gitarami buráca a hrmí basa, na ktorú hrá podobný talent ako ostatní zúčastnení. Celý album korunuje veľmi dobrý ťažký, hlboký growling, ktorému tu a tam kontruje vyšší zúrivý rev. Pokiaľ ide o texty, v zásade sa zaoberajú tým, že ľudia sa správajú ako hovädá a raz to dostanú zožrať. Do daného žánru ako stvorené.

Uzavriem to takto – 20 rokov som sa tým najbarbarskejším death metalom zaoberal aktívne, vydalo to na sedem nahrávok, z toho šesť na CD. Počúvam ich rád dodnes, keďže som v kapele razil filozofiu extrému ako prvého zákona. Aj vďaka tomu mi je jasné/som rád, že to je hudba pre presne toľkých ľudí, koľkí si tie nahrávky kúpili alebo stiahli. BRUTE ale s tým, čo tvoria, patria na pódium napr. Brutal Assaultu v nejakom takom „lukratívnejšom“ hracom čase. A k tomu na európsku šnúru, na žánrové festivaly a až kam oko dohliadne a rozpočet dovolí.