Poprední deathmetaloví praotcovia AUTOPSY zo San Francisca si 24. júna na konto pripísali druhý „ponávratový“ album. Celkovo len šiesty počas 26-ročnej kariéry, v ktorej je ale trinásťročná pauza. Takže ak vezmeme do úvahy pravidlo, že minimálny interval vo vydávaní albumov by v metale mal byť aspoň dva roky, pokiaľ to má byť dobré, tak sa nič výnimočného vlastne nedeje.

Vyše dva roky starý „návratový“ album „Macabre Eternal bol vcelku veľkou udalosťou, nielen preto, že z mŕtvych povstala legenda žánru, ale aj vďaka hudbe. Autopsy si vtedy dovolili naozaj dosť, vyše hodinový časový rozsah smrdel priveľkým sústom, kapele sa ho však podarilo naplniť čerstvým, chytľavým a celkom variabilným obsahom. Niet sa čo čudovať, že hodnotenia boli väčšinou vysoké.

Darí sa AUTOPSY držať si túto úroveň aj na aktuálnom albume? Vlastne áno, ak si odmyslíme to, že moment veľkého očakávania a prekvapenia pri reunionovej nahrávke teraz už nemôže hrať žiadnu úlohu. Desať skladieb – vrátane záverečnej inštrumentálky – preletí počas necelej trištvrte hodiny, spolok sa teda vrátil ku klasickejšiemu deathmetalovému formátu. Zostava je nezmenená – Chris Reifert bicie a vokál, Eric Cutler gitara a vokál, Danny Coralles gitara a Joe Allen basa. Hudba tým pádom, zvlášť po tých rokoch a tom, čo sa na scéne stihlo zjaviť, nemá veľmi ako prekvapiť.

Fanúšikov však nemá ani čím sklamať, proste toto sú takí tí „starí dobrí AUTOPSY“ so všetkým, čo ich robilo a robí originálnymi. Divoký, tak trochu živelne odbúchaný prastarý, hororom nasiaknutý death metal, odchovaný na CELTIC FROST, VENOM a počuteľne aj BLACK SABBATH a tvrdých punkových záležitostiach či hudbe z béčkových hororov.

Typické riffy a tempá, charakteristický Reifertov vokál, ktorému sekunduje Cutler, zlovestná a násilnícka atmosféra, kvíliace i melodické sóla, zmysel pre dramatickosť melódií, „The Headless Ritual“ skrátka má všetko potrebné.

Hrá sa tu v zásade na istotu, na druhej strane, nejaké veľké inovácie by sa tu asi ani nehodili. Album je drsný, chytľavý, atmosféru z prelomu 80. a 90. rokov halí do súčasnejšieho zvukového hávu a skalný fanúšik si bude čvachtať. Pobaví pár momentov – napríklad v úvodných sekundách Reifert znie ako iný vokalista zo starých deathmetalových čias, na ktorého meno si zaboha nespomeniem, a gitary tu miestami hrajú ako u MACABRE na „Gloom“. To, čo ma u AUTOPSY nikdy zas až tak nebavilo – spomalenia do bahna na spôsob starých BLACK SABBATH – je tu tak trochu nadužívané, ale celkovo si Chris a spol. svoju vlastne už rutinu urobili na veľmi slušnej úrovni.