Bol to ďalší pamätný koncert organizovaný agilným kolektívom Tvoja matka booking, ktorý do našich končín privádza tie najzaujímavejšie spolky na hrane hardcoru a iných extrémnych žánrov.

Ak na chvíľu zabudneme na kapely, obzvlášt výnimočný zážitok to bol pre mňa už len preto, že to bola vôbec moja prvá „hudobná návšteva“ dnes už v podstate legendárneho košického klubu Collosseum. Hlavným ťahákom však boli samozrejme účinkujúci, a to predovšetkým stále v podstate neznámy fenomén GOT A WOLF. Hyperaktívni mladíci nesklamali a predviedli úžasnú show.

Ale nechcem predbiehať.

Collosseum pôsobilo nadmieru sympatickým dojmom - pre punkový koncert je tento „squatovo“ zdobený priestor ako stvorený. Ozvučiť také monštrum muselo zabrať, ale zvukár si za tento večer zaslúžil jednotku s hviezdičkou. Až na krátky úvod bol zvuk krásne čitateľný a nevyskytli sa žiadne technické problémy (aspoň nie také, ktoré by som bol schopný vypozorovať).

Večer zahájili Briti BROTHERHOOD OF THE LAKE, ktorých si pamätám z asi päť rokov starého vydania anglického Metal Hammeru, kde boli označení ako „best new hardcore music“.

Voči takýmto vyjadreniam som bol vždy dosť skeptický, takže aj BROTHERHOOD OF THE LAKE som doteraz patrične odignoroval. O to väčšie prekvapenie pre mňa bolo, keď som týchto „vytočených Angličanov“ videl naživo. Ich hlavným problémom sa ukázalo byť, že znejú ako nevýrazný derivát americkej vlny „cursed core“, a ich vystúpenie ma v žiadnom prípade nepresvedčilo, aby som si niekedy pustil nejakú ich dosku.

Chlapci síce predviedli vskutku energický set (ako to už u podobne ladených kapiel býva zvykom), ale hudobne to už taká sláva nebola. Celú polhodinku mi totiž na um prichádzali mená kapiel, ktoré by som namiesto nich na pódiu videl stáť omnoho radšej (TRAP THEM, BURNING LOVE, NARROWS, CURSED), a nevedel som sa zbaviť nepríjemného pocitu, že počúvam niečo veľmi nepôvodné.

BROTHERHOOD OF THE LAKE si to neskôr trochu napravili poslednou dvojicou skladieb. Až také fiasko to teda nakoniec nebolo.

„I´m Winston Wolf. I solve problems.“

Presne táto povestná hláška Harveyho Keitela z kultového Tarantinovho filmu sa sem nesmierne hodí! Ďalšia kapela GOT A WOLF mala všetko to, čo Briti postrádali: živelný prejav, zápal pre vec, angažovanosť, ale hlavne poriadnu dávku originálnej muziky.

Od úvodnej „Vultures“ som stál s otvorenými ústami a len neveriacky točil hlavou. Vedel som, že GOT A WOLF zrejme nebudú pastorále, ale takýto masaker som vážne nečakal. Absolútna zohranosť a totálny hardcore! Počuteľné odkazy na to najlepšie, čo sa v tejto muzike udialo za poslednú dekádu, pretavené do svojsky znejúcej zmiešaniny.

Na jednej strane polyrytmické mathcorové výpady, na strane druhej punková animálnosť. Monumentálne momenty, ktoré som tak miloval na ranných NORMA JEAN, títo chalani skĺbili s neurotickým soundom BOTCH a „vypočítavaním nekonečnosti“.

Ak by som mal ukázať prstom na reprezentatívnu mladú hardcoreovú kapelu z našich končín, určite by to boli práve GOT A WOLF.

CANCER BATS... Ich dávnejšie vystúpenie v bratislavskom Randali bolo pre mňa skôr sklamaním. V Košiciach však boli ohromní. Prispelo k tomu viacero okolností: široká fanúšikovská základňa CANCER BATS v Košiciach, ostrieľaní zabávači v kapele na čele s „magorom“ Liamom Cormierom a samozrejme hudba.

Kanaďania hrajú párty-hudbu a na nič iné sa proste nehrajú. Liam si hneď od úvodu získal publikum vražednou „Bricks And Mortar“, pričom jeho „hecovanie“ neutíchlo do posledného úderu bicích. Pod pódiom sa rozpútal totálny chaos. CANCER BATS sami ďakovali za (ďalšiu) príležitosť zahrať si v Košiciach, pričom úsilie fanúšikov demonštrovať pouličnú bitku ocenili tonami stoner-punkových riffov a chytľavých melódií.

Nie sú invenčnou kapelou a namieste by som vedel vymenovať kopu ich krajanov, ktorí sú na tom hudobne omnoho lepšie. O to však nešlo. Prišli sme sa zabaviť a lepšie to ani dopadnúť nemohlo - teda až na zopár nepríčetných, primitívnych „fanúšikov“ pod pódiom.

Fotky: Rado Török