Po tom, ako NECROPHAGIST prevalcovali publikum na vlaňajšom Brutal Assaulte, sa z dovtedy málo známych nemeckých mladíkov stalo v českých a slovenských končinách často skloňované meno. Debutné CD natočené kompletne lídrom kapely Muhammedom Suiçmezom však má svoje roky (a muchy), a tak sa jeho nasledovník očakával s veľkými chuťami...

NECROPHAGIST, tentokrát v regulárnej zostave, mal ambície natočiť doslova dokonalý album. Skvelé inštrumentálne schopnosti všetkých zúčastnených a perfekcionistická snaha o totálnu bezchybnosť (celý materiál sa údajne nahrával úplne od nuly na niekoľkokrát) však automaticky neznamenajú euforické nadšenie po každom posluchu. Suiçmez a spol. sa vzhliadli v "schuldinerovskom" deathmetale, po zvukovej stránke mi "Epitaph" pripomenul práve neskoršie počiny legendárnych DEATH. Dôraz na techniku je evidentný, hlavne gitarová práca lídra kapely, plná elegantných vyhrávok, je perfektná. Album má mäkší, až "mdlý", či "tupý" zvuk, s trochu utopenými bicími a spevom, čo je prvým mínusom dosky - pri všetkej úpornej snahe o špičkové hráčske výkony sa zabudlo, že nástrojom je aj vokál, a tak počas celého trvania albumu je počuť len veľmi tuctový growling bez akýchkoľvek pokusov o jeho ozvláštnenie.

Celkovo nahrávka pôsobí monotónne a poslucháč, ktorý sa nesústredí na gitarovú ekvilibristiku bude ťažko hľadať miesta, ktoré v dobrom slova zmysle udrú do uší a usadia sa natrvalo v priestore medzi nimi. Úryvok z Prokofievového Rómea a Júlie zakomponovaný do "Only Ash Remains" tak pôsobí osviežujúco ako dúšok z dobre vychladeného pivka v sparnom letnom dni. Naneštastie onoho nápoja je na celom albume len za štamprlík...

Samozrejme, sústrediac sa na detaily je "Epitaph" nesporne kvalitnou doskou. Úseky, kde basa dostane priestor na vyhrávky sú vyložene lahodné, Suiçmez sa snaží o zmeny tempa a štýlu svojej hry, je evidentné, že nad každým partom sa rozmýšľalo... NECROPHAGIST však zabudli, že hudba sa tvorí predovšetkým pre poslucháčov. Z CD sa však zdá, že kapela hrá hlavne pre svoje potešenie a pre ohúrenie "akademikov", ktorí budú v úžase počítať doby, noty a akordy v ich zbesilom slede.

V prípade, že holdujete hypertechnickému a tzv. "progresívnemu" death metalu, NECROPHAGIST bude pre vás to pravé. Ale neverím, že sa nájde niekto, kto bude nesúhlasiť s tvrdením, že Suiçmezova partia má na podstatne viac. Ak "Epitaph" nebude jej epitafom, tak to snáď nabudúce potvrdí...

CD k recenzi poskytli Day After records