Jeden zo základných kameňov grind coru stále žije a aktuálne to o sebe dáva vedieť naozaj hlasno. Trvalo to roky, ale losangeleská legenda NAUSEA dala svetu hudobného extrému druhý dlhohrajúci album. Čakali sme „len“ necelých dvadsaťtri rokov, počas ktorých skupina do sveta občas pustila len demo alebo split.
Zo zostavy z debutu „Crime Against Humanity“ (Wild Rags Records, jún 1991) zostala presne polovica, našťastie tá zásadná – bubeník Eric Castro a vokalista/gitarista Oscar Garcia. Ak vám je to meno povedomé, tak áno, je to ten, čo naspieval „World Downfall“ od TERRORIZER. Keď už sme pri tejto histórii, NAUSEA nikdy neboli ich „bočákom“, ale už od začiatku regulárnou kapelou, plne fungujúcou už vtedy, keď sa TERRORIZER začiatkom roku 1988 rozpadli. Tak či onak mali veľa spoločného, čo potvrdí aj tento album.
Na „Condemned To The System“ zostavu doplnili basák Alejandro Corredor (DIA DE LOS MUERTOS, „female fronted“ death/thrash metal) a popredná kalifornská extrémna kapacita, gitarista Leon del Müerte (MURDER CONSTRUCT, IMPALED, ex-EXHUMED a veľa iného). Takýto spolok už je istou zárukou kvality, a tá sa dostavila. Odhadujem, že kostry skladieb dodali Oscar a Eric, pretože po spracovaní ostatnými členmi je výsledkom nefalšovaný stopercentný model NAUSEA.
Jedenásť skladieb poslucháča vrhne na začiatok 90. rokov, ešte aj ten zvuk je správne temný, divoký, zdravo podzemný, pamätník proste chce, aby NAUSEA zneli takto a hrali toto. Kalifornský grind z prelomu 80. a 90. rokov, definovaný práve touto bandou a TERRORIZER. Drviace, chytľavé, energické skladby s násilníckym znením, rezavými a svištiacimi gitarami, divoko kopajúcimi bicími a typickým Oscarovým revom, prevažne hlbším, tu a tam doplneným crustovým rykom. Crust je aj jedinou výraznejšou prísadou nauseáckeho grindového divočenia. Metal, ak tam je, tak možno trochu kovu smrti z praveku žánru, plus sa pomedzi kvákavo-kvílivými „anarcho“ sólami vyskytne aj nejaké to nie celkom tradičné melodické.
Skladby aspoň spolovice pochádzajú z predošlých demonahrávok, len boli spolu s tými novšími nanovo nahrané. A dočkáme sa tu aj výletu do čias debutu TERRORIZER v „coververzii“ „Corporation Pull-In“.
Predpokladám, že podobne ako v prípade druhého a tretieho albumu TERRORIZER sa vyroja typy, skuhrajúce „už to nie je ono, prvý album je kult a jediný dobrý, toto robiť nemali“. Kašlem na to. Stačilo mi z „Condemned To The System“ počuť prvú skladbu a bol som naspäť v zaprášenej prvej polovici prvej polovice 90. rokov, kedy sme boli ľudia ešte o dosť mladší ako dnes, mali sme ideály, boli sme na každom koncerte, ktorý sľuboval nejaký ten extrém, Laco P. na Furči lepil Stage Diving Hard Core Journal, hlavným zdrojom informácií o „brutusoch“ boli Riff-Raff a čiernobiely Spark, a život bol v podstate hlavne sranda.
