Opeth je moja srdcovka, hlavne všetky albumy od My Arms po Watershed, ale takisto akosi nechápem tie pozitívne reakcie na novinku. Je to skutočne tak, že kde nič geniálne nie je, ani 50 posluchov nepomôže. Eternal Rains Will Come som si zamiloval už hneď na prvé vypočutie a je to podľa mňa jednoznačne najlepšia skladba z nového albumu a ako jediná sa môže hrdo postaviť kvalitou medzi staré skladby Opethu. Ďalšia vec, ktorá svojou melanchóliou najviac vystihuje Opethácku atmosféru je posledná Faith In Others a Elysian Woes. S týmito troma skladbami som skutočne spokojný, pretože tu znejú Opeth ako Opeth a v podstate takisto v Moon Above, Sun Below u ktorej ale nemám rád druhú polovicu (od 6tej minúty) lebo je to čistá vykrádačka jedného motívu z Harlequin Forest (ešte k tomu maximálne nezaujímavého). Osobne mi Cusp Of Eternity príde na pomery Opeth strašne obyčajná, Goblin absolútne zbytočný Tribute (toto je jedna z vecí, ktorá mi trochu liezla na nervy už na Heritage pri Slither, svoje opodstatnenie to má podľa mňa má len pri bonusových skladbách), ďalej River - veľmi zaujímavo vygradovaná skladba, ale na pomery Opeth až príliš veselá, stále som s ňou ale celkom spokojný, keď príde nálada a nakoniec Voice Of Treason - viacmenej, podľa mňa zbytočná skladba na albume. V tomto sumáry to možno vyzerá, že som s novinkou aj celkom spokojný, ale akosi mi tam niečo chýba, nejaká výraznejšia atmosféra, Mikaelov spev tiež nie je už to, čo býval v minulosti a trochu mi vadia jeho "Oversinging notes", ktoré začal používať od Heritage. Ďalšia vec, ktorá mi vadí je, že Opeth už miestami neznie ako Opeth, ale ako ostatné Prog skupiny, hlavne tie zo 70tok. Tento trend najviac cítim od albumu Heritage. Už je to predsa len viac regresívne ako progresívne, ale som šťastný aspoň za skladby Eternal Rains Will Come, Faith In Others a Elysian Woes (ešte možno za prvú polovicu Moon Above a za River). Aj tak mám ale pociit, že Pale Communion je najlsabší album Opeth spoločne s Heritage. Oproti Heritage ale Mikael aspoň zlepšil songwriting a skladby už nie sú tak fragmentové. Paradoxne mi ale príde, že Heritage ako album mal viac temnú Opeth atmosféru.