Benton, ktorému ani v roku 2013 nedochádza, že už dávno nestačí prísť na pódium a tváriť sa ako Glen Benton, aby z toho bol fasa koncert DEICIDE, videl každý večer "predkapelu", ktorá svojím výkonom aj odozvou u ľudí jeho spolku nakopala riť. Samozrejme že ich vyrazil, predsa nebudú zatieňovať jeho (kedysi) legendu. Hudba DEICIDE pre mňa zmanená dosť na to, aby som si ju vážil, mám rád aj novšie albumy, ale Bentona to baví asi tak, ako keby chodil na šiestu ráno do fabriky a potom to aj tak vyzerá. Hlavne tie odfláknuté koncerty, 40-minútové sety, to je tak priestor pre solídneho lokálneho predskokana, ale "kult" a "legenda" má toho vyvaliť o dosť viac. Ak ma to už nebaví, vykašlem sa na to radšej, nech nakoniec nevyzerám ako fas, čo sa už Glenovi definitívne podarilo.