Treba sa zase pozastaviť aj nad tým, kde by bol My dying Bride, ak by sa vydali smerom evolúcie po albume 34,788%...complete. Nestratili by svoju tvár, svoje korene? Možno áno, možno nie. Aj mnohé legendárne kapely by si dnes neudržali status serióznosti, ak by upadli kdesi do chaosu a ošiaľu elektronickej scény (viď napr. ...And Oceans a ich vývojový posun smerom k Havoc Unit). Tu väčšina kapiel nájde slepú uličku, z ktorej už niet návratu, až napokon tápe v šedi cez rôzne reinkarnácie.
Mne je sympatické, ak sa kapela drží svojho štýlu, nie som si však istý, či to My dying Bride vie dotiahnuť do prepracovanej geniality, skôr si myslím, že nie. Každý nasledujúci album by mal byť silnejší ako jeho predchodca, ak však prihliadnem na skutočnosť ich dlhodobého pôsobenia na scéne, istého vyčerpávania tvorivej potencionality, snahy vydávať albumy pravidelne, atď..., nedokážem predpokladať, či je to vôbec možné, aby kapela rástla aj po kvalitatívnej stránke. Ak si ich však porovnám s Opeth, ktorý ešte nedokázali uraziť poslucháča snaď jediným albumom...
Záver je snaď ten, že buďme vďačný aj za krôčky v milimetrových posunoch, či už nadol, alebo nahor, dnes by medzi nami v povedomí už nežili legendárne kapely ako The rolling Stones, Mottorhead... a mnoho iných, ktorí držia svoje kormidlo pevne v rukách.