Nerád píšem reporty z akcií, ktoré nedopadli podľa očakávania. Zvlášť ak sa tak stalo bez toho, že by za to ktokoľvek mohol. Okolnosti a náhody sú svine, fanúšikov rozladia, organizátor má hlavu v smútku, musí riešiť situáciu a kladie si otázku, či sa mu ešte chce vrážať energiu, čas a peniaze do vecí, ktoré kadekto ani neocení, resp. v prípade, že sa niečo nevydarí, hneď z rukáva sype obvinenia, kto každý za to môže.
Utorkový koncert mal v ponuke zoskupenie I AM MORBID, čo je podnik Davida Vincenta (basgitara, vokál) a Tima Yeunga, bývalých členov MORBID ANGEL. Tim tam bol len jeden album, ktorý do zlatého fondu MA patriť nebude, ale David bol zásadnou figúrou od „Altars Of Madness“ po „Entangled In Chaos“ a nech už ho kadekto „nemusí“ kvôli jeho osobe, hudobným aktivitám a podobne, morbidangelovské klasiky s pôvodným frontmanom by boli iste zážitkom lepším od nejakého revivalu. Druhou vcelku raritnou položkou boli zakladatelia hororového death metalu NECROPHAGIA, a aj kalifornskí HELSÓTT, žánrovo tak trochu inde, boli viac než len „vypchávkou“.
Práve od pätice z kalifornského Menifee som kvôli rôznym povinnostiam stihol iba dve posledné skladby a nebolo to zlé. Taká veselá partia čierno odetých prevažne vlasáčov s bujne bradatým frontmanom by sa čo do výzoru uživila aj ako epizódna čeliadka v Game Of Thrones, niekde medzi štamgastmi v nejakej krajne nedôveryhodnej krčme, a do niekoľkých desiatok návštevníkov s vervou a pravými metalovými pózami súkala energický folk/thrash/death metal s hrubým vokálom a „historizujúcimi“ melódiami. Nič objavného, tak akosi očakávate, že Američania s príbehmi o vikingoch, Keltoch, dávnych časoch, bitkách i pitkách budú hrať presne toto. Záverečná „Taverns Tale“ z tohtoročného EP „The Healer“ bola typická „folkmetalová“ pijanská juchačka, ale tak či onak HELSÓTT presvedčili dosť na to, aby som si ich tvorbu vypočul ešte aj po koncerte z YT.
Po nich už prišiel čas na ozajstnú legendu extrémneho undergroundu, ktorou NECROPHAGIA z Wellsville, Ohio, rozhodne sú. Začali v roku 1983, kedy mal jediný pôvodný člen Frank Pucci alias Killjoy nejakých 14 rokov, do roku 1987 nasekali niekoľko demáčov a debut „Season Of The Dead“, stihli sa zaradiť k spolkom, ktoré vymysleli death metal, a v roku 1990 „posmrtne“ vydať album „Ready For Death“. Ten pôvodne mal vyjsť ako debut, ale vtedy ho kvôli nejakému vyšetrovaniu okolo aktivít členov zabavili orgány, skrátka 80. roky a veselé príbehy z metalovej ríše. Činnosť obnovili v roku 1998 aj na popud ľudí typu Phil Anselmo, a odvtedy fachčia dodnes. Ich klipy, to je niečo extra, ťažko povedať, či sa takýto gore/exploit hororový materiál vojde do nejakej vysielacej štruktúry bežnej televízie.
V Košiciach vystúpili v aktuálnej zostave Killjoy vokály, Jake Arnette basa, Shawn Slusarek bicie a Serge gitary. Za seba môžem povedať, že zahrali veľmi dobre, neriešim, že v skupine je dokopy jeden pôvodný člen, je to hádam lepšie, než keby si Killjoy povedal, „nie sú ľudia, dlabem na to, budem točiť horory...“ Pre 79 platiacich + pár ďalších ľudí na pódiu prebehol výlet do starých čias death metalu, ale až takých starých, že ak je pre vás napr. BOLT THROWER old school, tak NECROPHAGIA sú proste pravek, od nich sa učili hádam aj AUTOPSY. Tu hlavne v pomalých skladbách zneli znetvorené riffy BLACK SABBATH, VENOM a CELTIC FROST, zabalené do hororovej atmosféry, zvýraznenej frontmanovým ponurým, kanibalským škrekotom a divokým výzorom. V civile je to taký drobný, ale priestorovo rozšafne budovaný chlapík, na pódiu sa však mení na pomaľovaného démona a výborného šoumena, ktorý svoj cirkus berie so značnou dávkou humoru. NECROPHAGIA k veci pristupujú klasicky metalovo, ale hororovo-zábavné prvky ako mávanie odťatou hlavou či foot fetišizmus s nohou, ktorá už iste má dobu čerstvosti za sebou, to je také hrubozrnné korenie (z umelej hmoty).
Pokiaľ ide o výber skladieb, pochopiteľne zaznelo dosť z tvorby po roku 1998, ale vo vrchovatej miere sa dostalo aj na kusy zo „Season...“ a „Ready...“. Osobne som mal najprv pocit, že kusov, budujúcich mučivé napätie hlavne na pomalých, nervy trhajúcich pasážach je akosi priveľa, po nejakom čase však páni kopli do vrtule a spustili veľmi šťavnaté nárezy v rýchlych death/thrashmetalových tempách. Osobne ma koncert bavil, výkon presvedčivý, vidieť legendu vo forme a pri chuti vždy poteší. Dobrý set, horšia už bola správa, ktorá prišla po ňom. Z pódia sme sa dočkali veľkého ospravedlnenia, že I AM MORBID nemôžu vystúpiť, lebo David a Tim skončili so žalúdočnými problémami a dehydratáciou na infúziách v nemocnici. S tým sa pochopiteľne nedá robiť nič, blbé je to pre každého. Dostali sme teda ešte niekoľko bonusových skladieb od pánov z Ohia a potom sme si už len mohli povedať, že Košice si idú nejakú smolnú sériu s deathmetalovými akciami. Treba pevne veriť, že už je po nej. I AM MORBID som si pozrel na zázname z Moskvy, mohla to byť celkom zábava, v skladbách plus-mínus starý dobrý MORBID ANGEL bez Treya a Petea, medzi skladbami Vincentov „televízny“ barytón a „lalala“.
