Slovenskí priekopníci atmosférického doom či dark metalu GALADRIEL oslavujú 20. výročie založenia vinylom „Lost In The Ryhope Wood“ a rovnomenným turné, na ktorom sa v prvú novembrovú sobotu zastavili aj v Košiciach. Z dolného veľkého pódia bol koncert nakoniec presunutý na poschodie do 777, dva dni predtým totiž väčšinu „hlavnej cieľovej skupiny“ vyšťavil koncert fínskych juchačkárov KORPIKLAANI a ruských ARKONA. Tam som ani nebol, Fínov som naposledy počul pred pár rokmi a Mašina družina ma nebavila nikdy. Na akcii ale boli štyri stovky platiacich, s nimi sa o dva dni už veľmi rátať nedalo, a aby neboli priveľké náklady, hralo sa radšej hore. Tam štyridsať skalných + ľudia okolo vytvorilo príjemnú atmosféru v komornom prostredí, takže v rámci možností nakoniec fajn, len dúfam, že kapelám vyšlo aspoň na nejaký benzín.
Na tejto časti turné boli domácimi hosťami oslávencov APRIL WEEPS z Dunajskej Stredy. V roku 2013 si sami vydali
debutový album, ktorý ma celkom presvedčil, a naživo to bolo takisto dobré. Gitara, bicie, basa, klávesy, tak trochu introvertne pôsobiaca speváčka a jej o poznanie bujnejší mužský náprotivok s dosť dobrým zvukom predviedli hlavne materiál z debutu a jednu či dve novšie skladby. Atmosférický doom/death/gothic metal s nejakými tými sympho a rockovejšími momentmi a vokálnym duelom „kráska a zviera“, v podstate klasika, ale naživo dobre zahraté aj odspievané, náladovo pestré, tu melancholické, tam zase výbušné.¨
Po atmosférikoch sa o slušné pritvrdenie postarali GOTHIC zo Sedmohradska v Rumunsku. Pôvod kapely sa postaral o pár fórov – „poďte bližšie k pódiu, nebojte sa, sme síce zo Sedmohradska, ale neuhryzneme vás“, prípadne „sme Rumuni, len tuto starý muž (basák) je Maďar“, a podobne, bola zábava, pokiaľ ste zvládali angličtinu, o čom hudobníci tak celkom presvedčení neboli a radšej publikum drvili hudbou. Tá bola celkom príjemným prekvapením, GOTHIC, hoci ide vlastne už o „veteránov“, som prvýkrát počul až na tomto koncerte a zaujali dosť „negotickou“ hudbou, keďže znel skôr energický melodický death metal s pomerne hlbokým vokálom, a v pomalších, dôrazných úsekoch sa to niekedy valilo skoro ako BOLT THROWER. (Ako som sa od gitaristu potom dozvedel, tú gotiku majú hlavne v názve, keď začínali, mali veľmi radi PARADISE LOST, takže je to jasné.) Záverečnú skladbu venovali obetiam nedávneho požiaru počas koncertu v bukurešťskom klube Colectiv.
Rumuni mali podľa pokoncertných ohlasov najlepší zvuk, ale oslávenci GALADRIEL na tom aspoň podľa mňa vôbec neboli horšie. V súčasnosti naživo idú bez klávesov a tie nemajú ani na aktuálnej novinke, tam sú všade klasické a „živé“ nástroje. Dve gitary, bicie, basa, na ktorej hrá Dodo, k tomu sa stará o mužský vokál, a ten ženský s istou pauzou pred rokmi má od začiatku na starosti Soňa. Načo to aj rozpisovať, GALADRIEL sú roky známe meno. A koncertne rozhodne silné, ostrieľaná banda bez nejakých rozpačitých momentov medzi skladbami či nezohratých trapasov. Program bol pochopiteľne postavený na novinke a k nej sme dostali výber skladieb, ktoré si kapela počas svojej existencie obľúbila najviac. Atmosférický tvrdý metal, oscilujúci medzi doom, death a darkmetalovými elementmi (pokiaľ ide o ten „temný kov“, celkom počuť, že Dodovou srdcovkou sú ROTTING CHRIST), s éterickým ženským a často až zúriacim, revaným mužským vokálom. Kedysi v druhej časti koncertu som mal tú česť pokrstiť vinylovú novinku a potom až do konca sa fanúšikovia bavili pri hudbe, ktorej by evidentne zniesli aj viac, lenže predpisy o záverečnej pri týchto podujatiach je lepšie dodržiavať. Aj tak bolo fajn, myslím, že nikto neodchádzal nespokojný.
