Táto recenzia by mohla mať aj podtitul „Našinec v cudzine“, keďže v tejto zürišskej bande už pár rokov bubnuje Neptun (ex-NOMENMORTIS, DOMINION OF SUFFERING), a ten toho po presťahovaní do Švajcu stihol celkom dosť, bol bubeníkom heavymetalových THUNDERDEATHa koncertne zahosťoval aj u blackmetalových ASAG. TRAUMALICE sú okrem neho Odia (gitary, vokál) a Allah (basgitara), kapela existuje od roku 2011 a o rok na to debutovala albumom „7 Eyes Of A Crow“. Svoj štýl označujú za „rotting metal“, ale dá sa povedať, že prvý album bol celkom solídne urobenou zmesou sludge a black metalu, čierne bahno beznádeje okorenené krákajúcou blackmetalovou zúrivosťou.Aktuálne štvorskladbové EP ide o kus ďalej, v prvom rade sa razantne pridalo na tempách, keďže toto bola Neptunova podmienka.
Valivých, melancholických, rozviatych nálad sa samozrejme TRAUMALICE nevzdali, ale kombinujú ich s veľmi razantnými náklepmi v duchu skôr brutálnejšieho priamočiareho black metalu, melodickými partmi i ponurými inštrumentálnymi úsekmi. Vokálny prejav je takmer výhradne v čiernokovovom duchu, niekedy besniaci, inokedy skôr bolestný a rozorvaný. Hudba ako celok sa vyznačuje dosť ťaživou atmosférou a melodickejšie party občas kontrastujú s dosť disharmonicky ladenými pasážami. Ani veľmi neviem, k akej známejšej veci by som tento materiál prirovnal, štyri čo do časového rozsahu pomerne veľkorysé kompozície znejú celkom originálne, ale v niektorých momentoch si možno spomenúť povedzme na NACHTYMYSTIUM. Toto prirovnanie však berte s veľkou rezervou, odhadujem, že „podporných prostriedkov inšpirácie“ tu bolo výrazne menej než u Blakea Judda. (Žije ten chlap ešte vôbec? Človek sa dakedy až bojí opýtať.) Celkovo dobrá nahrávka, čaká sa na nejaké oficiálnejšie vydanie, potom to by to malo byť aj pre milovníkov vinylu.
