Indický subkontinent má za sebou tisícročia vývoja nabitého históriou, kultúrou, celou škálou duchovných i filozofických smerov, tých niekoľko centimetrov štvorcových ľuďmi nedotknutej prírody, ktorá tam ešte zostala, je tiež zaujímavých a krásnych, o to nič. Mne sa však po nejednej referencii v súčasnosti v súvislosti s Indiou vybaví v prvom rade preľudnenosť či aspoň tlačenica. Skoro poldruha miliardy ľudí na takom neveľkom fleku ma od návštevy odrádza zhruba rovnako ako s tým súvisiaca veľká šanca skončiť oboma nohami v „hnedom nebezpečenstve“ a s nejakou tou „pomstou trópov“ v južnej časti zažívania k tomu.
Keďže toto je primárne skôr hudobný než cestopisecký web, poberie sa tento text radšej iným smerom. Pokiaľ ide o metal, India stratila panenstvo už dávno, aj keď väčšina metalových fanúšikov indickú scénu mapuje zrejme o čosi hmlistejšie než dianie v Indonézii, juhoázijskej metalovej veľmoci, Malajzii a podobne. Tvrdej, až extrémne tvrdej hudbe sa tam každopádne venuje celkom dosť skupín, takí DEMONIC RESURRECTION tuším onehdy dokonca hrali na Brutal Assaulte, Bizarre Leprous vydali nejaký indický goregrind, na názov ktorého si zaboha nespomeniem, a takto by sa dalo pokračovať, zopár indických death- a blackmetalových CD by som kdesi doma nájsť vedel.
REPTILIAN DEATH, jeden z najnovších úlovkov macedónskych Darzamadicus Records, ktorí nedávno pre svet vydali ich druhý album (doma vyšiel u Universal Music India?!), vznikli v roku 2001 v Mumbaí (Bombaj, spolkový štát Maháráštra). Debutové dlhohrajúce dielo im vyšlo pred desiatimi rokmi, pomedzi to sa prezentovali na split CD s ďalšími štyrmi lokálnymi spolubojovníkmi a majú aj EP. Čím teda zaujala kapela z krajiny, kde je metal stále väčšinou dosť ťažký underground a len málo spolkov prerazí za hranice rodného subkontinentu?
Nuž, „The Dawn Of Consummation And Emergence“ je veľmi profesionálne vyzerajúca nahrávka, od bookletu, patrične temného, zároveň moderne pôsobiaceho a umelecky uceleného, cez naozaj vydarený hutný, čistý a kvalitný zvuk, v ktorom sa nestráca žiadny z nástrojov, až po hudobnú stránku. Skrátka, ak si pod indickou nahrávkou predstavujete nejakú skôr garážovú záležitosť, nebodaj aj s prvkami domácej hudobnej tradície, REPTILIAN DEATH vám kdesi medzi stúpy, bengálske tigre a lotosy pasovať nebudú.
Námet na obale je tak trochu sci-fi a apokalyptický, vychádza z odhadujem že koncepčnej textovej náplne, v ktorej prevládajú ponuré, chlipné i krvavé vízie stvorenia nových božstiev a nastupujúcej nadvlády nad terajším úpadkovým ľudským hemžením. Miestami je to celé ladené do zľahka fekálneho odéru, čo bude možno naozaj odraz domácich reálií. Našťastie to má o čosi vyššiu myšlienku než len srajdy kvôli ním samým, vlastne ide len o jednu z farieb na umelcovej palete.
Hudobne sa pohybujeme na poli intenzívneho, pomerne brutálneho a dosť technicky podaného death metalu. Nejde tu o vyslovené exhibície virtuózov či samoúčelnú ekvilibristiku, celkovo hudba vyznieva skôr energicky, priamočiaro a temne, ale pri striedaní všetkých tých pasáží a nálad počuť, že hráčsky i skladateľsky sú títo Indovia na úrovni. Po prvom vypočutí sa miestami vynárala podobnosť s BEHEMOTH, hlavne vďaka vokálu, ktorý je však o tón hlbší než Nergalov a často je sprevádzaný extrémnejším growlom či revanými linkami alebo deklamáciou. Poľské hviezdy tiež pripomína pár aranžmánov a vrstvenie liniek, či zmysel pre dramatickosť pomalých partov.
REPTILIAN DEATH s obľubou využívajú útočné, klepačkové pasáže, v ktorých spolu s nejednou gitarovou harmóniou pripomenú aj KATAKLYSM. Nie ten prvotný a dodnes neprekonaný, skôr ten spred desiatich rokov, kedy sa ešte Kanaďania dali brať pomerne vážne, aj keď to už bolo o inom. A v porovnaní s dneškom Indovia vyslovene víťazia aj vďaka hlbšiemu vokálu a omnoho drvivejšiemu vyzneniu svojich blastov. Zvyšná polovica ich hudby je rozdelená medzi razantné stredné tempá s technickými vyhrávkami, sekmi a prechodmi do pomalších, valivých alebo atmosférických plôch.
Celkovo ide o žánrovo veľmi čistý viacdimenzionálny death metal, ktorý popri surovosti a mohutnom, ponurom vyznení nezabúda ani na melódie, po stránke hráčskych výkonov i skladateľskej zručnosti je veľmi presvedčivý a indickú extrémne metalovú scénu reprezentuje na vysokej úrovni.
