Po dvoch rokoch od albumu „Cut Carve Rip Serve“ nám priekopníci európskej školy brutálneho death metalu dávajú vedieť, že po 21 rokoch a poldruharočnej pauze pred časom sú ešte stále tu. DERANGED z juhošvédskeho Hjärupu, ťahaní dopredu neúnavným milovníkom death metalu a hororov, bubeníkom Rikardom Werménom, mali nakročené medzi veľké mená hlavne na prelome milénií. Zvlášť prvé tri albumy patrili v svojej dobe medzi to najlepšie, DERANGED rúbali bez milosti a kompromisov, bola to hudba od ľudí, ktorí počúvali brutálne americké bandy, ale hrali po svojom a to sa počítalo.
Krok na výslnie (samozrejme v rámci podzemia) však akosi celkom nevyšiel a napriek celkovo vyrovnanej kvalite tvorby sú dnes DERANGED mimo tvrdého fanúšikovského jadra skôr neprávom zabudnutou kapelou. A tiež kapelou, ktorá to už nikam nehrotí a dáva o sebe vedieť podľa toho, koľko má akurát času. Na európskych pódiách, ich už akosi veľmi nevídať, čo je škoda, pretože ich životný priestor tu zaberá hlavne veľa zbytočných recyklátov.
Zrejme to neriešia, hrajú čo ich baví a najčerstvejším výsledkom je päťskladbové EP „Morgue Orgy“. Autorské sú tu prvé štyri kusy, ten posledný je coverom „Milk“ od S.O.D. Hudobne sa DERANGED od svojho smerovania vôbec nikam neodkláňajú, je to ich typický priamočiary nárezový klepačkový klasický brutálny death metal, odchovaný na hudbe 80. a 90. rokov. Žiadny novodobý „guttural slamming“ či „tech-BDM“, brutalita je z čias, kedy boli k BDM právom radení napr. aj SINISTER alebo ROTTREVORE, a Švédi sa jej držia dodnes. Počujete ich typické zasekávačky, pískajúce a zaťahujúce gitary a kvalitný, riadne hlboký, pritom dosť zrozumiteľný vokál. Za ten je tentokrát zodpovedný Anders Johansson, basuje Andreas Johansson (Švédsko je krajina „kreatívnych“ priezvisk) a na gitaru hrá Thomas Ahlgren.
Menšou slabinou je, že miestami sa tu DERANGED tak trochu opakujú či citujú samých seba, napríklad „Machine Built To Kill“ sa dosť podobá „Compulsive Urge To Kill“ z albumu „III“ (1998). Zaujímavé je naopak pridanie temných pomalších pasáží, a gitarové figúry občas pripomenú aj CANNIBAL CORPSE. Nie je to zlá ochutnávka, kapela ešte má na to, aby čo – to svetu ukázala, ale ak náhodou chce naspäť svoj deathmetalový trón, ktorý v severogermánskom regióne v súčasnosti držia skôr dánski DAWN OF DEMISE, bude musieť kopnúť do vrtule.
