Kanadské vydavateľstvo Profound Lore Records je aj v rámci extrémnej metalovej scény dosť unikátnym fenoménom. Pokiaľ ste s jeho umelcami ešte nemali tú česť a máte záujem počuť niečo nie celkom tradičné, očakávateľné, ale skôr obskúrne, zvláštne, tak trochu z iného sveta – a teraz nemyslím len sveta hudby – skúste to tam.
Ale ešte predtým zabudnite na svoj tradičný „pekný“, naleštený death, black alebo doom metal. (Sludge z toho vynechám, ten pekný a naleštený nemôže byť už tak akosi z princípu.) Tu totiž nejde o nahrávky ľahké a príjemné na počúvanie, ľahko vstrebateľné povedzme nejakým tým „audiofilským aristokratom“. Profound Lore väčšinou uznávajú celkom iné hodnoty, v prvom rade asi atmosféru, ducha hudby a to, aké pocity v poslucháčovi vyvoláva.
Skupinou, ťažkou snáď aj na pomery vyznávača klasicky podaného extrémneho metalu, a možno aj jedným z tých ťažšie stráviteľnejších kalibrov u vydavateľstva, sú piati mysteriózni Austrálčania, ktorí sa dali dokopy v roku 1994 v queenslandskom Brisbane. Bez ohľadu na pôvod v subtrópoch je ich hudba všetkým iným, len nie stelesnením presvetlenej radosti, slnka a pohody.
Ak máte záujem počuť kapelu, v porovnaní s ktorou vám INCANTATION, FATHER BEFOULED alebo DEAD CONGREGATION budú pripadať ako taký ostrejší metalový mainstream, pozrite sa po PORTAL.
INCANTATION nespomínam len tak náhodou, základ hudby PORTAL totiž čiastočne vyzerá aj tak, ako keby niekto tvorbu Johna McEnteeho a jeho kolegov rozflákal o stenu, črepy a drvinu vzal, zmiešal s popolom, smolou, nejakou ektoplazmou neznámeho pôvodu, a z tejto zmesi začal tvarovať základ pre výrazne pochmúrny, zvláštne štruktúrovaný, zlovestne znejúci zvukový vír, ktorý sa pred prechodom do dimenzie, aká je biotopom tejto skupiny, zo všetkého najviac podobal death metalu.
PORTAL sú aj na novinkovej sedemskladbovej kolekcii s názvom „Vexovoid“ viac o atmosfére a vyžarovaní než o nejakých konkrétnych hudobných štruktúrach, pretože budovanie liniek gitár i bicích je u tohto spolku absolútne špecifické, technika hry hudobníkov PORTAL je kdesi celkom inde než u 99 % extrémnych telies.
Tam, kde sa poslucháčovi podarí rozpliesť do reverbu zahalené gitarové linky, môže nájsť riffy, vzdialene podobné pekelným ARCHGOAT, PSEUDOGOD či MITOCHONDRION.
Gitary sú podobne podladené a linky vyznievajú akosi tak, ako keby boli hrané spontánne, podľa nálady, a ich striedanie je vecou intuície zúčastnených. Podobne je to aj s rytmickým podkladom, rýchle kopáky a nad nimi ťahavé gitary, prechody, ktoré musíte hľadať a nie vždy sa vám to podarí, toto je skutočne zvláštne komponovanie a niekedy ťažko usúdiť, či PORTAL hrajú skôr rýchlo alebo skôr pomaly, oni hlavne hrajú skrátka úplne inak než ostatní.
Mám pocit, že musia byť na tom hráčsky snáď tak dobre ako talianski experimentátori PSYCHOFAGIST, aby si mohli dovoliť znieť ako zhudobnený prúd prvotného chaosu.
Na toto sa nabaľujú ďalšie vrstvy zaujímavých, často komplikovaných gitarových vyhrávok, miestami pripomínajúcich zvrátenú technickosť GIGAN z Floridy, či španielskych „technických brutalistov z vesmíru“ WORMED, prípadne novozélandských ULCERATE. Kopa disharmónií, veľa väzbenia a podobných pazvukov, celok rozhodne neznie pekne, príjemne, ale zato impozantne a má riadne ťaživú, stiesňujúcu atmosféru akejsi bezmennej hrôzy.
Textová tematika – „abstract horror, Cthulhu Mythos“ – potrebuje presne niečo takéhoto a samotný názov kapely symbolizuje vstup do dimenzie, kam vlastne radšej ani nechoďte. Texty si prečítajte, aj keď sám si nie som istý, či som z nich vôbec niečo pochopil, toto bez nejakého vizuálneho stvárnenia asi ani nie je možné.
Ťažká kapela, taká ťažká ako jej symbolika plná hodín, ruín a mlynov, ale to, čo robia PORTAL, je skrátka ojedinelé. Nedá sa povedať, že trčia nad radmi ostatných. Oni sami sú rad, v ktorom nikto iný stáť nemôže.
