To, že sú GLASSJAW americká kapela, nespoznáte len podľa nejednému Britovi chýbajúcemu „u“ v slovku color. Post-hardcore je rýdzo americký štýl, ktorý definovali BLACK FLAG vo svojej neskoršej, experimentálnejšej tvorbe a začiatkom 90. rokov tento hudobný smer spopularizovali FUGAZI, HELMET alebo QUICKSAND.
Osobné texty, nepreniknuteľné hradby bzučivých gitár a vokál pohybujúci sa na hranici hardcoreového revu a expresívneho čistého spevu oslovili a stále oslovujú poslucháčov po celom svete. Pribúdala elektronika, mathcoreová rytmika, ofinkový image... a máme tu to, čo sa za post-hardcore považuje dnes.
GLASSJAW sa pôvodného významu post-hardcore držia aj v roku 2011. Kým vyššie uvedené skupiny buď už nehrávajú, alebo kormidlo stočili do iných vôd, GLASSJAW obohacujú túto dnes už takmer zabudnutú podobu post-hardcoreu o nové, moderné ingrediencie.
Major labely sú svinstvo
Kvarteto menom GLASSJAW nie je na scéne nováčikom (funguje od roku 1993), no odvtedy vydalo len dva štúdiové albumy a štyri EP. Možno za to mohlo aj vydavateľstvo Roadrunner, pod ktorého krídlami sa skupina v minulosti ocitla. „Celé toto vydavateľstvo je jeden veľký zlý vtip,“ vraví gitarista Justin Beck. „Majú svoje dojné kravy ako NICKELBACK alebo SLIPKNOT a na ostatné kapely kašlú. Keď však SLIPKNOT nepredali štyri milióny nosičov z posledného albumu za prvých pár hodín, otočili sa im chrbtom. Roadrunneru ide len o prachy.“
Ak porovnáme aktuálne EP „Coloring Book“ s debutovým albumom „Everything You Ever Wanted To Know About Silence“ z roku 2000, GLASSJAW okrem personálnych zmien prešli dlhú cestu. Oproti incibusovskému b-side EP „El Mark“ z roku 2005 je novinka zvukovo pestrejšia a je z nej cítiť voľnosť hudobníkov pri produkcii nahrávky. Žiadna ruka major labelu, ktorá by brzdila umelecký rast skupiny: EP bolo samovydané a zadarmo dostupné na turné začiatkom tohto roka.
Nový smer
Ak by sme chceli zhrnúť novinku pomocou známych axióm, tak je to aktuálna poloha DEFTONES a RADIOHEAD, minimalizmus MASSIVE ATTACK zamiešaný s naliehavosťou HELMET z obdobia „Meantime“ (1992) a post-rockové maľovanie nálad na svetlomodrú oblohu plnú bielych ovečiek.
Pri úvodnej „Black Nurse“ je poslucháč vtiahnutý do víru hypnotických riffov a rytmov, keď ho odrazu prekvapí štipka reggae po vzore BAD BRAINS a silno návykový refrén. Skladba plynule prechádza do druhej „Gold“, ktorá okrem nekonvenčnej rytmiky vytrhne z každodenného stereotypu premyslenou hrou so zvukovou dynamikou. GLASSJAW sa nebránia ani noise-coreovým vplyvom, ktoré kombinujú s priam barovým spevom vo „Vanilla Poltergeist Snake“. EP uzatvára skladba „Daytona White“, ktorá by sa s menšími úpravami mohla ocitnúť aj niekde na „Kid A“ od RADIOHEAD.
„Coloring Book“ je nadýchnutím pred dlho očakávaným štúdiovým albumom. Ak si GLASSJAW udržia kvalitatívnu úroveň a súčasnú formu, tromfnúť ich budú môcť jedine CONVERGE, ktorí na ostatnom albume „Axe To Fall“ naznačili podobne zaujímavé smerovanie.
